Začíname.. Majka zistila, že mačky nechala doma. Našťastie Karol mal jedny naviac.. nakoniec aj tak zbytočné.. a Majka ich ťahala celými Keisergebirge. Od Karola sa tiež dozvedáme, že ideme Wilder Kaiser (Divokého císara) namiesto Zahmer Kaiser (Krotkého císara).

Chata Griesner Alm – jediná voľná, kde sa nám ušla izba „Lager“ cca pre 12 ľudí a len pre nás štyroch. Všetky chaty „hore“ boli obsadené, Rakúšania využili svoj sviatok voľna a neoverili sme si to..Na druhý deň nás tak čakal zbytočný výstup navyše.

Po raňajkách..pri Stripsenjochhause a po vyše hodinovom výstupe, 600 m prevýšení a s min. 10 kg ruksakmi.

Stratení…zišli sme z cesty hneď po raňajkách na Stripsenjochhause a stratili vzácnu hodinu.

Zastihli nás polia snehu, hoci vybavení cepínmi a mačkami, ani raz sme ich nepoužili.

V sedle trochu obedujeme.

Konečne začína ferrata..väčšinou sa neistíme alebo len tak pre istotu jednou skobou.

Užívame si ferratku.

Časť ferraty – skôr imidžovka.

Útulňa pod vrcholom pre tých, ktorí by už nestíhali zájsť k nejakej chate.

Dvaja by sa vyspali ako-tak v pohode na lavici a možno ďalší dvaja na zemi.

Konečne dosiahnutý vrchol.

Na vrchole chvíľu oddychu, nevediac, že to najotiažnejšie nás ešte len čaká.

Výhľady

Ideme (údajne) horolezeckou cestou dolu, dá zabrať viac ako samotná ferrata.

Kde sú laná, to sa nám ešte páči a kde nie, bojujeme so stabilitou.

Pivko dobre padne po 14,5 hod túre (s cca 2,5 hod prestávkami).

Lúčime sa s chatou Hans Berger Haus – Ferko, Majka, Karol a Alena.