Börzsöny, Maďarsko, 2. – 5. 7. 2015 (Dunajsko-Ipeľský národný park)

Garanti: Bušša, Janská, Slovák

Cestou sme mali malú poruchu na otváraní zadných dverí.

Penzión Kőrózsa. Prví s kľúčmi sa idú ubytovať.

1. deň, 3. 7.

a) Odchod autobusom do obce Drégelypalánk
Drégelyvár – okolo ruín hradu – Kővágó-hegy (405 m n.m.) – Pénzásás – asfaltkou (1 km) popri Halyagos k Csánki-kert – Csurgó-fejezet – Oszlopó-fő – Bugyihó (633 m n.m) – Horiska-fejezet – Zöld-bükk – asfaltkou (1,2 km) k miestu ubytovania Kőrózsa panzió
dĺžka: 20 km / prevýšenie: 760 m / klesanie: 660 m

Men in black (glases).

Nešiel nám vláčik, takže neplánovaný asfalt.

Schaffer kút.

Takého roháča sme už veru dlho nevideli.

Drégelyvár

Karol nečakal na spiatočný rýchlik a valí si to sám do penziónu.

b) autobusom do Nógrádu, výstup na hrad a späť.
dĺžka: 2 km / prevýšenie: 100 m / klesanie: 100 m

História hradu Nógrád

Po hradom sa na stĺpikoch nachádzajú podobizne 9-ich vodcov starých Maďarov.

Mapa Uhorska v najväčšom územnom rozšírení. „Prázdna“ časť je rozloha terajšieho Maďarska, hore je ohraničené Slovensko.

Z nádvoria hradu sa veľa nezachovalo.

Konečne došlo aj na predsedkyňu revíznej komisie. Dokedy sa smiala nevedno.

Nad baštou je spravená krytá vyhliadka.

Pohľad na Nógrád, bývalé župné mesto Novohradu.

Nad vstupnou bránou.

Neodolali sme plodom moruše.

autobusom do obce Drégelypalánk
Drégelypalánk – Drégelyvár – Sárkány-törés – Dobogó – Hont
dĺžka: 13 km / prevýšenie: 480 m / klesanie: 470 m

Pomník Szondimu v Drégelypalánku, obrancovi hradu Drégelyvár. Turci nakoniec hrad dobyli. História o tom je o 8 a 9 obrázkov ďalej.

V Drégelypalánku práve otvorili miestne múzeum histórie a tak sme sa stali priamymi účastníkmi. Dokonca nás filmovala miestna TV. Dievčatá majú dilemu. Nakoniec si …

… Vierka našla husára a …

… Alenka svojho rytiera.

Peťo zase nemal s výberom problém. Len fúzy mu musia ešte dorásť.

Príprava na oficiálne otvorenie múzea.

Výstrelom z dela presne napoludnie bolo múzeum otvorené. Potom nasledovala hostina, bohužiaľ my sme si museli zvoliť turistiku :-(

Výletné miesto na trase – Schaffer kút. Okrem príjemného sedenia je tu aj …

… symbolický pamätník na dobytie hradu Drégely Turkami …

… a info tabuľa o histórii hradu.

Obrovský topoľ, ktorý tu vytvára tieň, sme šiesti ledva oblapili.

Prví pod hradom.

Na nádvorí. Šťastie, že tu rastie zopár stromov.

S výhľadom na Slovensko.

Takto hrad vyzeral, jeho maketa sa nachádza dole v obci.

Po horúcom dni veru dobre padlo občerstvenie.

Ale sme sa nachodili, kým sme prešli celé mesto do jedinej otvorenej reštaurácie :-)

Lucia so Zuzanou využili aj prírodne chladenie.

2. deň, 4. 7.
a) Kőrózsa panzió – Feketevölgy vá. – Akkok rétje – Nagy-hideg hegy (865 m n.m.) – Csóványos (938 m n.m.) – Godóvár – Kőrózsa panzió
dĺžka: 21,5 km / prevýšenie: 938 m / klesanie: 1002 m.

Bufet pri reštaurácii na Nagy Hideg-hegy.

Tamtiež. Majka si však kompenzuje nadbytok kyslíku.

Na lúčke pod Csovanyosom.

Ideme hore.

Na jednej z vyhliadkových plošín.

Vyhliadková veža na Csóvanyosi. Pred 10 rokmi tu bol len tubus s výstupovým schodiskom.

A ako je to zvykom, predseda Karol zaúča našu mlaď, čo sa patrí, keď sa dobyje najvyšší vrch pohoria.

Mätež značiek.

Na vláčiku. Chlapci teraz pózujú, ale celý čas pohľady upierajú doľava.

b) Kőrózsa panzió – Feketevölgy vá. – Akkok rétje – Nagy-hideg hegy (865 m n.m.) – Lósóskás-rét – neznačkovane na Hamuház – Feketevölgy vá. – lesnou železničkou do Kőrózsa panzió
dĺžka: 15 km / prevýšenie: 800 m / klesanie: 800 m

Hneď pod penziónom bola zastávka železničky. Márne sme ale čakali na objednaný vláčik. Zlyhala organizácia na strane prevádzkovateľa :-( Tak sme museli vyše 2,5 km šľapať po asfalte.

Na konečnej stanici je penzión Feketevölgy. Škoda, že sme tu nemohli bývať.

Hoci asfaltka bola väčšinou v tieni, teplo už bolo statočné a tak sme si nechali otvoriť bar a dali pivo.

Železnička vedie ďalej do doliny, ale, ako vidieť, už sa nepoužíva.

V úmornom teple a obletovaní komármi sme vyšli na Nagy-hideg hegy. Je tu horský hotel, v zime sa tu aj lyžuje.

Povyše hotela je samotný vrchol kopca. Za nami vidieť Csóványos s rozhľadňou. Bolo vidieť aj Dunaj.

Naša malá skupinka sa rozhodla, že sa vrátime k železničke inou trasou. Po asi kilometri sme narazili na nepriechodný polom. Vracať sme sa nechceli a zvolili sme širokú neznačenú lesnú cestu. Tá skončila a tak sme sa vydali necestou podľa Peťovej navigácie. Medzitým sme ešte natrafili na jednu osamelú chatku so starým dedkom, ktorý mám príliš nepomohol. Posledný úsek bol prudko krkolomný a nikto sa nevyhol pádu.

Tu sme už zliezli na značku nad Hamuházom. Potom už len rovinou do penziónu Feketevölgy.

Tentokrát nás vláčik nesklamal a dodržal pravidelný odchod.

Mašinka nás spočiatku tlačila a…

… pred nejakou výhybňou sa od nás odpojila, po druhej koľaji predbehla a pripojila sa spredu. Najprv sme nechápali čo sa deje, ale vysvetlili, že je to z bezpečnostných dôvodov – ďalej je už viac osídlenia.

C) Kőrózsa panzió – Feketevölgy vá. – Kőrózsa panzió
dĺžka: 5 km
cestou bolo aj malé kúpalisko – máte FOTO kto tam bol ?

3. deň, 5. 7.
Odvoz autobusom do mesta Márianosztra, prehliadka Baziliky Panny Márie ochrankyne Maďarska, kalvária

Pred odchodom.

Márianosztra, bazilika.

Bazilika a kláštor boli postavené za vlády kráľa Ľudovíta.

V časti kláštora bola a stále je ženská väznica.

V kostole práve skončila omša a procesia sa vydala ku kalvárii.

Niektorí z našich sa pridali.

Na kalvárii.

V Márianosztre sme si ešte pozreli dom ľudových tradícií.

Z konečnej železničky je pekný pohľad dievčatá a baziliku.

a) Márianosztra – Só hegy (585 m n.m.) – Nagyirtáspuszta – Kisirtáspuszta – Nagybörzsöny
dĺžka: 13 km / prevýšenie: 430 m / klesanie: 470 m

b) odvoz lesnou železničkou z Márianosztry do mesta Szob a potom autobusom do Nagybörzsöny, prehliadka románskeho kostola Sv. Štefana z 13. storočia a baníckeho kostola Sv. Mikuláša

V čakárni na konečnej.

Vláčik mešká, Alenka zisťuje ako je ešte ďaleko.

Vláčik prišiel, všetci sme sa zmestili a práve odchádzame.

A už sa vezieme, rýchlosť bola pomerne slušná, len zákrutách sme sa museli pridržiavať.

Vláčik zastavil pri Máriinom prameni, kde sme si doplnili vodu a …

… súčasne sprievodcovia ponúkali suveníry, pohľadnice a magnetky.

Na ďalšej zastávke pristúpili nemeckí turisti s vrtuľkami na hlave. Počas jazdy sa im točili :-)

Szob, konečná zastávka. Celá trasa trvala asi trištvrte hodinu.

A už sme v autobuse do Nagybörzsöny. Tu sa páslo malé stádo bieleho hovädzieho dobytka, vyšľachteného v Maďarsku.

Kostolík Sv. Štefana.

Jeho vnútro.

Zvonku pod strechou na apside sú busty s grimasami na odstrašenie nepriateľov.

Zvonica kostolíka.

Pomník padlým v 1. sv. vojne s turulom na vrchu.

Interiér baníckeho kostola.

Pec v kostole, vykurovaná zo sakristie. Horné kachlice predstavujú Sv. Mikuláša.

Vidiecka reštaurácia v Nagybörzsöny, spojená s výrobou a predajom lekvárov a štiav. Porcie boli bohaté a chutné, len pre pivo sme museli chodiť do neďalekého bufetu. Nemajú licenciu na alkohol.