Pod spomienkovými tabuľkami chutil aj obed. „Dušičky“ nám poskytli závetrie a my na oplátku sme im v duchu vzdali poctu za ich dosiahnuté vrcholy. Niektorých Peťo poznal osobne, ostatní niektorých aspoň z počutia. Pri prechádzke Vysokou to netreba obísť bez povšimnutia.