Bulharsko – Pirin, Rila, Sofia, 24. 8. – 2. 9. 2018

Garanti: Slovák, Martvoň, Krippel

1. deň: 25.8. , voľný program v Sofii, presun do mesta Bansko, hotel Ida
pozri fotogalériu

2. deň: 26.8., Pirin, spoločne mikrobusmi ku chate Vichren

a) chata Vichren – Vichren, 2914 m – sedlo Premkata – (z) smerom na Malý Kazan – (č) na chatu Vichren
5:15 h // pozri fotogalériu

b) chata Vichren – Vichren, 2914 m – a späť
4:30 h // pozri fotogalériu

c) chata Vichren – Rybné Banderické jazero – a späť
3 h // pozri fotogalériu

3. deň: 27.8., Pirin, autobusom do dedinky Rožen, prehliadka monastieru

Turistika: Rožen – Melnické pyramídy – Melnik
2 h // pozri fotogalériu

Kultúra: autobusom do mestečka Haršovo, ochutnávka vín vo vinárstve Vila Melnik
pozri fotogalériu

4. deň: 28.8., Pirin, spoločne autobusom do osady Goce Delčev, lanovkou na chatu Bezbog

a) chata Bezbog – Popovo jazero – Gorno Kremensko jazero – späť na Popovo jazero – neznačenou cestou okolo Rybných jazier na červenú – chata Bezbog
? h // pozri fotogalériu

b) chata Bezbog – Popovo jazero – a späť
4:30 h // pozri fotogalériu

5. deň: 29.8. , presun do Borovca, cestou návšteva Rilského monastieru
pozri fotogalériu

6. deň: 30.8., Rila, lanovkou z Borovca na Jastrebec

a) chata Jastrebec – chata Musala – Musala, 2925 m, najvyšší vrch Bulharska i celého Balkánu – Jastrebec
a+) pokračovaním červenou a zelenou na chatu Marica – (č) Borovec, hotel
? h // pozri fotogalériu

a-), a1), b+) … rôzne trasy
pozri fotogalériu

b) chata Jastrebec – chata Musala – a späť
2:30 h // pozri fotogalériu

7. deň: 31.8. , Rila, autobusom na dolnú stanicu lanovky Pionierska, lanovkou na Rilski jazerá

a) chata Rilski jazerá – chata Sedemte jazerá – vrch Damga, 2669 m – jazero Okoto – Suchia čal – chata Rilski jazerá
? h // pozri fotogalériu

b) chata Rilski jazerá – chata Sedemte jazerá – Babreka jazero – Suchia čal – chata Rilski jazerá
? h // pozri fotogalériu

c) chata Rilski jazerá – chata Sedemte jazerá – a späť
2:30 h // pozri fotogalériu

8. deň: 1.9., Rila, Borovec, lanovkou na Sitniakovo

a) Sitniakovo – Šatar, 2495 m – chata Musala – (č) Borovec
a+) si urobila ešte naviac výstup na vrch Deno, 2790 m
? h // pozri fotogalériu

b) Sitniakovo – (č) chata Čakar vojvoda – (z) Sladkata voda – Sitniakovo
cca 3:30 h
b-) sa vrátila späť z chaty na lanovku – cca 2h
pozri spoločnú fotogalériu

9. deň: 2.9., transfer do Sofie, všetci lanovkou na Aleko v pohorí Vitoša

a) turistika: Aleko – Černy vrah, 2290 m
3 h // pozri fotogalériu

b) voľný program v Sofii
pozri fotogalériu

1. deň – fotogaléria

Sofia, Katedrála svätej Nedele.

Ruský pravoslávny kostol.

Národné divadlo Ivana Vazova.

Mešita Baňa Baši.

Národné múzeum, bývalé sídlo ÚV KSB a Todora Živkova.

Vitoša nad nami.

Bansko, po prechádzke čakáme na odvoz, šoféra nikde!

Prvá večera v hoteli Ida.

hore

2. deň – fotogaléria, trasa a)

Napriek tomu, že dôkladne študujeme mapu sa nám podarí zablúdiť hneď na začiatku … Dole chata Vichren.

Hoci Vichren dá aj zabrať, nedáme sa a viacerí ho zdolávame.

Vichren láka svojou majestátnosťou.

Ani Milan z G8 sa nedá zahanbiť. S Mirom si pripijú na zdolanie vrcholu.

Pohľad na „Končeto“, ktoré nám zostalo nezdolané. Kvôli počasiu sme si museli nechať zájsť chuť. Možno nabudúce.

Posledné foto s Vichrenom v pozadí pred zostupom dolinou.

hore

2. deň – fotogaléria, trasa b)

hore

2. deň – fotogaléria, trasa c)

Za chatou Vichren.

Jazero Okoto. Dievčatá sa museli rozkročiť, aby bolo vidieť aj vodu v jazere.

Vichren v pozadí.

Malé Banderické jazero pokrývali sčasti drobné biele kvietky.

Pri Veľkom Banderickom jazere, sme sa naobedovali.

Nad chatou Vichren sme sa stretli s týmto Novozélanďanom, hráčom rugby, ktorý má manželku Bulharku a trávili tu dovolenku.

hore

3. deň – fotogaléria, turistika

Dedinka Rožen s peknými domčekmi, dievčatami a stánkami miestnych špecialít. Do kláštora asi 10 min chôdze.

Prvé pyramídy sme zazreli pred kláštorom.

Roženský kláštor, nádvorie.

Vstup do kláštora.

Majka a Hanka fotia pyramídy nad Melnikom.

Turistický chodník mal aj takéto zabezpečenia.

Dookola samé pyramídy…

…

Melnik v zajatí pyramíd.

Pred posledným úsekom už v Melniku na vyschnutom potoku bola hrádza s veľkým múrom, kde sme pomáhali pri zoskoku.

Kamenný kostolík v Melniku.

Hneď prvé pivo v prvej reštaurácii.

Potom už obed v strede mesta. My sme si dali pečené jahňacie.

hore

3. deň – fotogaléria, kultúrny program

Vinárstvo Melnik.

Ochutnávka bola výborná. Bolo poznať, že ich vína majú chute ako naše.

Po večeri sa niektorí vybrali na poznávanie nočného života Banska.

hore

4. deň – fotogaléria, trasa a)

Cestou k jazeru aj cez potok.

Rozhodli sme sa, že náš vrchol bude tu. Ďalej nemá zmysel pokračovať, urobiť pôvodne naplánované áčko je nereálne.

Po úspešnom sa predratí kosodrevinou sa aspoň na chvíľu zastavujeme na foto pri „Popovom jazere“. Zostali sme na áčko len štyria… Karol fotí.

Srandičky, na to by Lucku bolo…ešte netušíme, že v cieli nás čaká „hubová polievka“ od garanta, keďže sa nám darí chytiť až poslednú lanovku 16:30 …

Už nemáme veľa času na chytenie poslednej lanovky, ale napiť sa treba.

hore

4. deň – fotogaléria, trasa b)

Stredisko Goce Delčev, čakáme na sedačku. Všetky sú po daždi mokré. Vidíme, že hore sa prevaľujú oblaky.

V chate Bezbog popíjame časj a čakáme, kým sa trochu zodvihne hmla.

Ideme, krátke foto na Bezbožnom jazere.

Pohľad späť na chatu Bezbog.

My na našom malom vrchole.

Popovo jazero s lochneskou v pozadí, tváriacou sa ako ostrov.

Natrafili sme na núdzový penzión.

Vraciame sa, hmla sa zdvihla.

Opúšťame chatu Bezbog.

Pred večerou ešte stíhame prechádzku po Banskom.

hore

5. deň – fotogaléria

Opúšťame Bansko.

Od hotela sme mali takýto krásny výhľad na Vichren.

Rilský monastier.

Nádherné fresky sú aj zvonku.

Kláštorné budovy sú okolo celého kostola.

Zvonová veža.

Detail architektúry.

Na spodnom nádvorí, bola možnosť stráviť pár chvíľ v reštaurácii.

A už sme v Borovci, pri našom hoteli Samokov. Niektorí hotel nazvali „Samochov“, keďže čašníčky evidentne ďaleko od neho neboli … nevedeli anglicky a ani to, že celý svet kýva hlavou naopak. Tak nám vznikali kuriózne situácie, kým aj nám došlo, že iné hovoria a inak kývajú.

hore

6. deň – fotogaléria trasa a)

Lanovka z Borovca.

Čakáme v rade premiešaní s domorodcami na „exkluzívnu“ lanovku. Táto kabínková aspoň nemá mokré sedačky ako sa nám prihodilo iný deň, kedy sme pršiplášte využili ako podsedáky.

Na hornej stanici lanovky. Odtiaľto vidieť aj …

strechu chaty Musala.

Príjemná pešostráda až na chatu

Posilnenie na chate Musala.

Pokračujeme na vrchol.

Za nami v diaľke vrchol Musala.

Pre niektorých sa chyža stáva vrcholom, neplatí to však pre Lucku.

Trochu stupák, aby sme vrchol nedosiahli len tak bez námahy.

Dosiahli sme najvyšší vrchol Balkánu – Musala, 2925 m n. m.

Postupne sa fotíme v skupinkách ako prichádzame, nech má každý foto s vrcholom a tiež vlajkou.

Z najmladšej účastníčky sa stáva nádejná áčkarka (nielen v škole). S hrdým tatkom na Musale, len mamu Ľubku nejako nevidno.

Takmer všetci, čo dosiahli Musalu, hoci pár ich predsa len na fotke chýba. Tak nakoniec nevieme, komu všetkému sa to podarilo.

Bufet na vrchole.

Schádzame.

Niektorí sa vydali na opačnú stranu, čo sa im skoro nevyplatilo …

Už stabilná štvorka: Karol, Daniel, Lucia a Alena podniknú predĺžené áčko, čo sa im skoro nevyplatí. Takmer oželeli večeru…, nakoniec však všetko stihli.

Chyža „Marica“ nás sklamala, ako sa len dalo, ale zato pivo mala. Tu sa dozvedáme, že do cieľa máme ešte 16 km a vidina večere sa nám stráca pred očami …

Daniel preštudoval mapu, gps a vybral najefektívnejšiu trasu. Vyrážame na poslednú časť túry, pridávame do kroku a Luckin nereálny odhad príchodu na chatu sa stane skutočnosťou. Večeru stíhame a výnimočne ju trávime spoločne.

Cestou sa kocháme „oravskými“/“liptovskými“ lúkami …

hore

6. deň – fotogaléria trás a+, a1, b, …)

hore

6. deň – fotogaléria trasa c)

Cestou na ch. Musala. Za nami Jastrebec. (Miško s Betkou vyšli na vrchol.)

Musalenské jazero.

Cestou späť na Jastrebec. (Na chate som čakal tých, ktorí nešli až na vrchol, ale dlho nechodili, tak som sa vybral sám.)

Pod nami Borovec, šípkou označený hotel Samokov.

hore

7. deň – fotogaléria trasa a)

Pred nami najvyšší vrchol áčka, ktorý nakoniec predčil vrchol béčka …, čo sme ešte netušili.

Na vrchole aj s jazierkami. Naozaj sme ich videli 7, ale do záberu sa nevošli …

Ešte pár záberov dookola. Aby sme všetkým 7 jazier mali aspoň po jednom.

Cestou nazad si poobzeráme jazerá zblízka.

Aj sa namočíme.

Vraj má každé jazero svoje meno, no my si však vymýšlame vlastné verzie. Niekto vidí dvojčatá, niekto obličky …

Pred chatou Rilski jazerá.

Dolná stanica lanovky Pionierska a jedna pionierka.

Vďaka Lokusu som sa vybral trasou, ktorou nik nešiel, lebo na papierových mapách nebola.

hore

7. deň – fotogaléria trasa b)

Chata Sedemte jazerá vyzerala z diaľky celkom dobre, ale …

… zblízka to nebol pekný pohľad.

Prví už pijú horský čaj.

Foto pred Ribným jazerom a ideme ďalej. Vľavo je vrch Damga, na ktorý sa vybrala pred nami skupina a).

Nad jazerom Bliznaka.

Kristián čakajúc na posledných si stihol prečítať dennú tlač v origináli.

Ďalšie zo siedmich jazier – Babreka.

Tánička bez problémov stíhala.

Viac ako 5 jazier sa nedalo naraz odfotiť.

Tovar na chatu vynášajú aj koňmo a dokonca sme videli aj terénnu dodávku schádzať pod lanovkou.

V altánku penziónu Zeleni Preslap sme úspešne ukončili turistiku domácou skvelou rakijou.

hore

7. deň – fotogaléria trasa c)

Blížime sa k hornej stanici a chate Rilski jazerá

Skupina b) odchádza a my sme váhali, či ideme s nimi, ale nakoniec sme usúdili, že predsa len, keď je naplánovaná aj skupina c), treba ju personálne zabezpečiť.

Takže, to sme my – c).

hore

8. deň – fotogaléria trasa a)

Náš spoločný vrchol. Tu sa delíme na dve skupinky, jedni toho majú už dosť a idú rovno na chatu „Musala“ a tí druhí sa púšťajú zdolať najbližší kopec „Deno“.

Karol na vrchole „Dena“ naznačuje, kadiaľ by to šlo na Musalu. Alena by nedbala ísť do dediny hrebeňovkou cez vrch Musala, našťastie Karol má triezvy úsudok a vyberú sa len cez chatu Musala.

Na vrhole „Dena“ Alena ešte netuší, že za pár hodín ju postihne „Musalova pomsta“ a bude behať poza kríčky. Do dediny je pekne ďaleko a unavená a bez energie víta pomoc turistov …

Miro so Soňou – pekný pohľad na konečnú lanovky pod Musalu z protiľahlého hrebeňa.

Okolo vrchu Šatar, 2495 m som prešiel túru, ktorá podľa domácich je nepriechodná.

hore

8. deň – fotogaléria trasa b)

Na hornej stanici lanovky, na Sitniakove.

Vyhliadka na hrebeň Srednia Čukar.

:-)

Na chate Čakar vojvoda sme mali desiatovú prestávku a rozhodovali sme sa či a kto ďalej. Chata nás tiež nenadchla, ale mali aspoň nápoje a ľahký bufet.

Popri chodníčku cez lúku sme obdivovali maličké mraveniská. Také sme u nás nevideli.

Na križovatke Sladkata voda sa chodník začal zvažovať cez kosodrevinu až ku lanovke.

Majka s Evkou si vyskúšali jazdu na bulharských koníkoch.

My sme sa išli najesť do Titaniku na misu klobás a jahňacieho.

hore

9. deň – fotogaléria – turistika

Výhľad z hotela na časť Borovca. Lanovka na Jastrebec vľavo.

Vitoša, horná stanica lanovky Aleko. Od Milana vľavo skupina a) pripravená vyraziť na vrchol.

hore

9. deň – fotogaléria – voľný program v Sofii

Pred hotelom, pripravení na odchod do Sofie.

Aleko, turistické a lyžiarske centrum na hornej stanici kabínkovej lanovky na Vitoši. (Meno dostalo po spisovatwľovi, ktorý prvý vystúpil na vrchol.)

Skupina b) takmer pod vrcholom :-)) Čierneho vrchu

Visutý kostolík s výhľadom.

Bojanský chrám pravoslávnej cirkvi. Na prehliadku sa dostali iba Ajka s Peťom, bolo vypredané.

Striedanie stráže pred prezidentským palácom.

Národná banka Bulharska.

Chrám sv. Alexandra Nevského. Bol postavený na pamiatku 200 000 ruských vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní Bulharska spod tureckej nadvlády v rokoch 1877/1878. Ruský cár Alexander II. je v Bulharsku uctievaný ako cár Osloboditeľ a jeho patrónom bol Alexander Nevský.