Horko ťažko sme zaparkovali auto na ďalšie tri dni s obavami na úzkej ceste (parkovisko práve prerábali). Niektorí sa vydali hneď na chatu, iní od hladu už nevideli a zostali v blízkej reštike. Kto urobil lepšie, sa ukázalo až keď prišla búrka. Prví stihli ujsť pred búrkou do chaty, druhých, pomalších, zlialo do nitky a reštikoví trčali (ale v suchu) pod prevismi skál. Možno to nebolo najbezpečnejšie, ale dolina (ako Juráňová), je krásna aj v búrke.