1. deň, 26. 8.
odlet z Viedne do Podgorice, presun autobusom do mesta Plav, ubytovanie
pozri fotogalériu
2. deň, 27. 8. Národný park Prokletije
a) Vusanje – katun Grlata – Zla Kolata – a späť
dĺžka: 18 km / cca 1500 m / 1500 m / 8h
pozri fotogalériu
b) Vusanje – katun Grlata (rázcestie) – a späť
dĺžka: 10 km / cca 750 m / 750 m / 4h
pozri fotogalériu
c) Vusanje – vodopády riečky Grlja a späť / poznávacia turistika: Plav, Brezojevica, Berane
dĺžka spolu: 6 km
pozri fotogalériu
3. deň, 28. 8. pohorie Visitor
a) + b) turistická trasa 522 (pri meste Murino) – Mramorje – Visitorsko jezero – Murino
………..pôvodne mala trasa a) viesť až na vrchol Bandery, ale „vďaka“ zlému značeniu nastalo …………všeobecné blúdenie :-((( Prejdené km sú skutočne iba odhad.
dĺžka: 15,5 km / cca 800 m / 800 m / 6h -3,7 km / 350 m smerom hore traktorom
……………………………………………………………………-3 km / 300 m smerom dole autom
pozri fotogalériu
c) Pamiatky – Bijelo Polje,…
pozri fotogalériu
4. deň, 29. 8. presun z Plavu do Žabljaku
pozri fotogalériu
5. deň, 30. 8. Národný park Durmitor
a) Sedlo – Surutka – jazero Zeleny vir – Bobotov kuk, 2522 m – Ledena pečina – Stari Katun – Stari mlin – Žabljak
dĺžka: 14 km / cca 800 m / 1000 m / ?h
pozri fotogalériu
b) Sedlo – Surutka – jazero Zeleny vir – a späť
dĺžka: 7,5 km / cca 500 m / 500 m / 4h
pozri fotogalériu
c) poznávacia turistika: Monastir archanjela Michala nad riekou Tara, Pljevlja – Monastir Sv. Trojice, Mešita pašu Husseina, Chrám Sv. Georgija
dĺžka spolu: 6 km
pozri fotogalériu
6. deň, 31. 8. Národný park Durmitor
a) autbusom na parkovisko Crno jezero – Restaurant Jezero – Stari mlin – Inđini dolovi – M. Međed – Severni vrh – Južni vrh – katun Lokvice – Crno jezero – Žabljak (đ = dž)
dĺžka: 13,5 km / cca 900 m / 900 m / ?h
pozri fotogalériu
b) autbusom na parkovisko Crno jezero – okolo jazera – Žabljak
dĺžka: 7,5 km / cca 500 m / 500 m / 3h
pozri fotogalériu
c) poznávacia turistika: kláštor Ostrog, Nikšič – kostol Sv. Georgija, mesto, zrúcanina hradu Bedem
pozri fotogalériu
7. deň, 1. 9. presun zo Žabljaku do Sutomore
pozri fotogalériu
8. deň, 2. 9. celodenný výlet – Budva, Kotor, plavba po Boke Kotorskej, kostol Panny Márie skalnej, Perast, Tivat
pozri fotogalériu
9. deň, 3. 9. odchádzame domov :-(
pozri fotogalériu
Výber z ostatných fotiek je na: https://photos.app.goo.gl/U2R1DhBMTd2d22W62
Montenegro Airlines, lietadlo Foker. Odlietame načas.
Takto sa teší predseda.
Na móle jazera Plav po večeri.
Hneď zrána sa delíme na dve základné skupiny. Jedna, má odvahu ísť na túru do dymu a druhá volí výletný variant po mešitách.
Mikroprestávka, žeby na pol ceste k Zlej Kolate?
Ivanka si vykračuje skalnatým chodníčkom.
Hanka s Igorom tiež neodolajú odpočinku.
Krásna čistinka, pre niekoho méta túry dňa, mysliac si, že sú v sedle. Niektorí tu aj poblúdia…
Za nami sedlo a pred nami jedna z najťažších častí túry.
Konečne na vrchole Zlej Kolaty, za nami Čierna Hora, pred nami Albánsko. Keďže je Zlá Kolata na hranici, nie každý Čiernohorec ju považuje za najvyšší vrch Čiernej Hory, hoci oficiálne je.
Pohľad do doliny zo Zlej Kolaty. Nebol dopriaty každému, iba odvážnym a vytrvalým.
Nádhernú scenériu Národného parku Prokletije si užívajú iba odvážlivci (pre niekoho blázni) nebojaci ísť na túru do dymu. Ten však zostáva v doline a hore je vzuch čistý. Veď predsa podľa miestnych horí na opačnej strane, tak prečo nie.
Po vyprovokovaní Karolom, Alena odbieha aj na Dobrú Kolatu, ktorá je len o pár metrov nižšia ako Zlá Kolata. Karol ju samozrejme nenechá samotnú, veď je garant túry. Ostatní sa ženú do doliny, kde však aj tak čakajú na posledných.
Ferko fotí všetko naokolo a niekto stihol aj jeho.
Hoci Ivanka s Igorom nedosiahli vrchol Zlej Kolaty, dosiahli aspoň zaujímavé foto.
Strach pozrieť oproti, kde sa valí dym z horiaceho pohoria. Nikto sa to už ani nesnaží hasiť a čaká sa na spásonosnú búrku po 100 dňoch sucha. A my na druhej strane si spokojne užívame túru. (táto fotka by mohla byť ako posledná, je už tesne pred dedinou).
Pod hrebeňom Bjeliča. Tánička zvláda bez problémov.
A les horí a horí.
.
Najlepší turisti na čele nastupujú do autobusu.
Na Alipašini izvori – sústava prameňov vyvierajúcich zo zeme a spod skaly a prispievajúce svojou vodou do riečky Grlja.
.
V pozadí Zla Kolata a pod ňou horiaci les.
Vyschnutý vodopád riečky Grlja …
Za nami bola asi 5 m roklina, kde nebolo vidieť, iba slabo počuť vodu.
Plav, stará a nová synagóga. Ráno presne o 5,15 h sa ozval „spev“ muezína.
Interiér modlitebne. Prvýkrát, čo sme s oddielom navštívili mešitu.
Predsieň, kde sa vyzúva a odkladá kosačka :-).
Na hlavnej ulici v Plave.
Kým my sedíme, Jožko s Alenkou a Julkou stihli aj kostol.
Brezojevica, ortodoxný kostolík pôvodne z 13. st. Na priľahlom cintoríne sú všetky hroby označené veľkými kamennými doskami.
Ikonostas a …
… fresky zo 16.st.
V meste Berane, kde sme mali obedňajšiu prestávku, si naše devy hrdo vykračujú po centrálnom námestí.
Neďaleko za mestom je Monastir Djurdjevi Stupovi (Sv. Juraj) z 13. st., ktorý je jeden z najväčších v ČH.
Vraciame sa do Vusanje pre b) skupinu a stále vidíme horiace lesy.
Večerná „zoznamka“ v depandance Selca, kde bola napriek niekoľkonásobnému sťahovaniu sa, výborná nálada.
3. deň – fotogaléria trasa a) a b)
Po vyjdení z lesa na lúkach s výhľadmi.
GPS nás vedie kade-tade, v duchu hromžíme, ale veríme Mirovi a GPS.
Zase les, ale máme značku!
Naša skupina nasadá na vlečku traktora, ktorý dobehol asi po hodine chôdze. Keď sme zistili, že ide naším smerom, neodolali sme.
Maťko celý šťastný sedí s babičkou a tá má pohodlné sedadlo z autobusu.
Vyviezli sme sa až na planinu Mramorje, kde domáci zvážajú dole drevo a babka išla na čučoriedky. V pozadí masív Goleša. Odtiaľto sme sa strmým chodníkom dostali dole na …
… Visitorsko jezero, 1755 m. Svetlá časť je rarita – plávajúci ostrov tvorený zvyškami rastlín a stromov.
Lavička s výhľadom na jazero.
Na Visitorskom jazere sme sa stretli s „traktorovou“ skupinou.
Skupina a) konečne natrafí na vytúžené Visitorsko jezero. Pár opozdených na fotke chýba, ale to nevadí, nakoniec sa stretajú na pivku v Murine. Poslední budú prvými a prví budú poslednými ako hovorieva Peťo B. – opozdilci Alena s Karolom využijú auto s miestnymi „valachmi“ a zvyšok sa neprestáva čudovať, že už sedia v Murine pri orosenom…
Cestou dole do Murina sme prechádzali okolo salaša. Domáci, rodičia a traja synovia nás zavolali na ochutnávku …
… dva druhy syra, niečo ako bryndzu, domáci chlieb, rakiju a kávu. Nič zato nechceli, že sme hostia.
Tak sme od nich nakúpili syry domov.
.
Mišo si aj zastieľal. Asi ale netrafil, lebo nikto nekričal a ani žiadny zver nevydal smrteľný výkrik.
Niektorým šikovným dievčatám sa podarilo dostať aj do spálne mladých mužov!
A takýto výhľad majú každý deň. Len tie každodenné povinnosti.
Schádzame dole, ale opäť sme stratili cestu.
A Tánička ako veľkán turistka zarovno s nami.
Nakoniec sme všetci trafili do krčmy v Murine, hoci nie naraz.
Na poslednej večeri v hoteli Aqua sme zistili, že sme všetci, ale nikto nevedel presne povedať kadiaľ chodil :-)).
Mali sme aj vyhodnotenie najúspešnejších dnešných turistov – prvá bola Tánička ….
… potom Miško a nakoniec …
… Maťko.
Na záver nám aj zaspievali!
3. deň – fotogaléria c) skupina – pamiatky
Bijelo Polje a …
… pravoslávny kostol Sv. Petra Apoštola.
Lúčime sa s naším príliš stroho vybaveným depandance Selca. Nová prístavba.
Skupinka hlavný dom.
Čakáme na autobus, ktorý nás odvezie do hotela. Medzitým, počas fotenia, prešlo auto :-), ale vidieť skoro všetkých. (Pre tých, ktorí sa nevidia, uvidia sa na poslednom obrázku.)
Hotel Aqua.
Skupina hotelová, trochu premiešaná s depandance.
Biogradsko jezero v Národnom parku Biogradska gora.
.
.
Prehliadka monastiru Dobrilovina.
Pred vstupom do kostola si museli dievčatá obliecť pripravené sukne…
… a mali aj farebné.
Zastávka na moste Ďurdeviča nad kaňonom rieky Tara. Druhý najhlbší na svete.
Tak tu sme pekne všetci.
Po „transylvánskych“ zákrutách šikovne zvládnutých Zoranom vystupujeme z autobusu a všteci jednotne sa vydávame na túru.
.
.
Spočiatku ideme ako mravci za sebou, je tam veľká premávka, veď kto nebol na Bobotovom kuku ako-keby ani Čiernohorcom nebol.
Všetci chú mať „Dolomity“ v pozadí.
Niekomu to pripomína Dolomity.
Vierka s Majkou tesne pod „kukom“ (fotku dať niekde tesne pred kukom).
Áčkari si doprajú jednu veľkú prestávku počas túry, majú toho ešte dosť pred sebou.
Skalisko nám pripomína vráskavca.
Karol a „Dolomity“.
.
Pohľad na dve konečne nie „vyschnuté jazerá“ sa naskytne iba tým, čo pokračujú v ceste od sedla za Kukom.
Nečakanú feratku pod Kukom zdoláva Vierka s Majkou.
Feratke neujde ani Karol a Alena.
Bobotov kuk, 2522 m, najvyšší vrch Durmitoru,. Pre nás to však bude navždy „Dodokov kuk“, to sa lepšie pamätá podľa Julky a Dana. Spoločné foto na Bobotovom kuku však nestihnú všetci, ale my vieme, že ho zdolala aj naša najmladšia turistka Tánička s maminkou Ľubkou a ďalší..
Zostupujeme do Ledenej pečiny. Prísť až k stalagmitom bolo pomerne riskantné, na čo sa dali len niektorí. Tancujúc na lane, s nohami na ľade by sa zišli aj mačky, ale kto by ich vyberal z ruksaku..
Jaskynné relikty a stalagmity.
Do Sedla nás vyviezol autobus. Úzka panoramatická cesta.
Pohľad na druhú stranu za Sedlo.
Stúpame do sedla Uvita greda.
Oddychujeme o obdivujeme.
Nad Zelenim virom.
.
Jazero Zeleni vir bolo vyschnuté.
Po návrate z túry, sedíme asi kilometer pod Sedlom, kde bol otvorený bufet.
Monastir archanjela Michala.
.
Pop nám poradil, aby sme zišli ešte 10 min k rieke Tare.
.
Pljevlja – Monastir Sv. Trojice.
Interiér asi najkrajší, čo sme videli, ale bez možnosti fotografovania. Tak aspoň zvonku.
Pljevlja – náhrobné kamene v areáli Džamije pašu Husseina.
A jej nádherný interiér.
Pljevlja – chrám Sv. Georgija.
Autobusom do Sedla.
V Sedle, začíname.
Nad Crnym jezerom sa dvíha Mali Međed.
Vidieť Crno jezero zhora, sa rozhodlo len pár ľudí a túlavá sučka.
Ideme bez oddychu len hore a hore.
Už sme ako-tak hore, aspoň na foto s Crnym jezerom.
Počkali sme na ostatných na spoločné foto.
Na vrchole Bobotovho kuku.
Po vrcholovej fotke do albumov pokračujeme v túre a nečakanými feratami, pre niektorých prvými v živote.
.
Chodíme hore-dole, samý vrchol dolinka, už si to skôr užívame. Len ten prvý dal zabrať.
.
Veselá Majka na jednom z vrcholov „Medveďov“.
.
Výraznejšie klesanie je ošetrené feratami, aspoň my si ich tak nazývame, v skutočnosti je to lano s bužírkou, na ktoré by sa asi ťažko cvakali karabíny.
.
.
.
.
Nachádzame sa opäť na mieste, kde sme ráno vystupovali z lesa a vstupovali do skladnatej časti a teraz naopak.
Aha, akí sme otužilí.
Výstup na vyhliadku na …
Crno jezero.
Titova jaskyňa, kde Tito strávil niekoľko dní v 1943 so svojím štábom. Pravá jaskyňa to síce nebola, ale ktovie, či nemali vybudovanú provizórnu stavbu.
Dobre padlo ochladenie v jazere.
V hotelo Soa na ceste do Žabljaku. Na jazere nebolo nič otvorené a tento bol ako spása.
Námestie v Žabljaku. Dve kravičky krásavice boli schopné aj upchať premávku na križovatke v Žabljaku. Pre každého dobrá atrakcia na foto.
Kostol Premenenia Pána.
.
Večera v hoteli MB.
6. deň – fotogaléria – pamiatky
Kláštor Ostrog.
.
.
Nikšič, zrúcaniny hradu Bedem.
Odchádzame, dnes trochu chaoticky, ani nie sme všetci.
Ale my, z Hornej ulice, sme všetci.
A už sme takmer všetci odfotení.
Na Skadarskom jazere. V pozadí hrad Besac. (Zdá sa, všetci sa pozerajú na fotografa, ale nie, v pozadí je vínny obchod).
Sutomore a …
… konečne aj more.
To je pohoda!
Naš hotel „Dom Solidarnosti Sutomore“.
Večerné posedenie na terase.
Vyhliadka na Sveti Stefan.
Budva, kostol Sv Trojice.
Biskupský kostol sv. Jána.
Loďky „chudobnejších“ milionárov.
Jedna z čiernych borovíc, podľa ktorých je pomenovaná Čierna Hora.
Hraničný múr medzi R-U monarchiou a Talianskym kráľovstvom.
Kotor, vstupujeme južnou bránou do historického centra.
Krátky rozchod v Kotore niektorí využívame na malé občerstvenie, pizzu, kávičku, kúpu suvenírov alebo len taká túlanie sa.
Možno budúca hrebeňovka nad mestom
Na námestí Sv. Tripuna pred katedrálou.
.
Práve sme zdvihli kotvy z Kotoru.
Kostol Panny Márie skalnej na ostrove. Umelo vytvorený ostrov údajne vznikol potopením starých ľodí, rituálom, ktorý sa koná každoročne dodnes a zúčastniť sa ho môžu iba dospelí muži.
Strop.
Ďakovné plakety za vyslyšanie prosieb. Niektoré priamo zobrazujú, čo bolo vyliečené.
Zorica nám vysvetľuje, históriu kostola. Nad ňou hore sú zavesené svadobné venčeky neviest.
Z terasy kostola je výhľad na priľahlý ostrov S. Djordji.
Letmo sa pozriem na fotografa a potom opäť upriem pohľad do diaľav…
Plavíme sa do mesta Perast.
Jeho nábrežie.
Niektorí zašli do Pirátskej krčmy, z ktorej sa dalo priamo …
… vstúpiť do mora.
Po obede a prehliadke čakáme na loď do Tivatu, kde nás čaká autobus.
Najväčšia plachetnica na Jadrane.
Loďky miliardárov.
Vo vestibule hotela, odchádzame. Je ráno 5 hodín!!!
V letiskovej hale sa Darinka musí zbaviť vody. Tentokrát ohnivej.
Druhý rad pred check-in-om je trochu smutný, nevyšlo už pre nich.
Je to fakt, 600 tis. Čierna Hora má svoju civilnú letku.
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.