Archív kategorií: Nezaradené

Schôdza oddielu – 15. výročie založenia TO BJATEK, 6.11.2015

Garanti: výbor

Na večeru sa podávali pečené prasiatka, rôzne druhy kyslého, chlebík, dva druhy štrúdle, pagáčiky. Vínka tri druhy, minerálka a káva.

Začíname schôdzu, je niečo po piatej.

Dnes je výbor iba štvorčlenný, Kristián mal povinnosti.

Branko – najmladší účastník. Kopkášovci prišli aspoň na chvíľu.

Ponuka vín k prasiatku.

Už ho nesú.

No netečú vám aj dnes slinky?

Druhé prasiatko na stole.

Čo to tá Anka tak zanietene hovorí?

Začínajú sa odovzdávať tričká s logom oddielu.

Najviac tričiek a na prvom mieste sa umiestnila Andrejka.

Majka, ako čerstvo vydatá, sa skoro poberá domov. Alebo ide skontrolovať Maťa?

Rača-Červený kríž-Bystrické sedlo-Pod dračím hrádkom-Pajštún-Borinka-Rača, 25. 10. 2015

Garant: Nemčík

dĺžka: 23,3 km / prevýšenie: 970 m / klesanie: 960 m // cca 7h
xxxxxx15,8 km / prevýšenie: 770 m / klesanie: 700 m // cca 5h – do Záhorskej Bystrice

Bystrické sedlo.

Pod Pajštúnom.

Na Pajštúne.

Znojmo – Národný park Podyjí / Thayatal, Česko, Rakúsko, 9. – 11. 10. 2015

Garanti: Cabadajová, Iskra

1. deň, 12. 9.
a) Vranov nad Dyjí, parkovisko Zátiší (340 m) – Hamry – most Heleny Mniszkové (461 m) – Ledové sluje, obelisk (430 m) – Pašerácka stezka – rázcestie Na Keplech – Čížov (428), památník Železnej opony – rázcestie Na Keplech – hrad Hardegg {iba niektorí} – zrúcanina hradu Kaja
dĺžka: 22,2 km / prevýšenie: 360 m / klesanie: 390 m // cca 7h
Pozri fotogalériu

b) Vranov nad Dyjí, parkovisko Zátiší (340 m) – Hamry – most Heleny Mniszkové (461 m) – Ledové sluje, obelisk (430 m) – Pašerácka stezka – rázcestie Na klepech – Hardeggská vyhliadka (417 m) – Hardegg, hrad // autobusom na zrúcaninu Kaja
dĺžka: 11,5 km / prevýšenie: 300 m / klesanie: 360 m // cca 3h
Pozri fotogalériu

večer ochutnávka moravských a rakúskych vín vo Vinotéke Jezuitská
pozri fotogalériu

2. deň, 13. 9.
a) Znojmo, hotel U divadla – Znojemský hrad – Znojemská priehrada – Trauznitské údolí – Sealsfieldủv kámen – Popice (313 m) – Konice – Kaví hora – Znojmo, centrum
14,3 km / prevýšenie: 350 m / klesanie: 360 m // cca 4h
Pozri fotogalériu

b) potulky po meste, prehliadka Znojemského podzemia
Pozri fotogalériu

trasa a) 1. deň, 10. 10. – fotogaléria

Znojemské divadlo – výhľad z okna hotela.

Hotel U divadla, naše dočasné ubytovanie.

Mariánske námestie.

Zámok Vranov.

Majestátnejší pohľad na zámok je od Hamrov.

Vranov, smerovník.

Pod Hamerskými vrásami.

Zadné Hamry – lávka cez Dyje.

Prvé skalné útvary za mostom H. Mniszkové. Začína sa Pašerácka stezka.

Jeden z prvých pašerákov. Nič nenesie, skúma terén a vyhýba sa financom.

Čížov, pamätník železnej opony. Karol na stráži a v rozhodnosti budovať a …

Čížov, hospoda U Švestků. Obedujeme – výborné polievky a borůvkové knedlíky. Z trasy to bola 1,5 km odbočka, ale oplatilo sa.

Vlado rozosmial čašníčku pri pokuse platiť kartou.

Betka a Karol stojaci na hladine Dyje a hrad Hardegg v pozadí.

Hraničný most cez Dyje. Vchádzame do Rakúska.

Colnica. Celá a) skupina, okrem nás, nešla na hrad a ponáhľala sa na zrúcaninu Kaja.

Vchádzame do hradu na prehliadku.

V kaplnke.

Na nádvorí hradu sme sa stretli s bývalým ministrom obrany ČR Sašom Vondrom.

V podzemí.

Rytierska sála.

Stretnutie časti a) a b) skupín na parkovisku v Hardeggu. Odtiaľ autobusom na Kaju.

Prezentácia budúcich výletných áut skupiny G8 BJATEKu.

Pevnosť Kaja. Pod nami obranná priekopa.

hore

trasa b) 1. deň, 10. 10. – fotogaléria

Vstupná brána do zámku.

Mattieliho súsošie na čestnom nádvorí.

Zbrojnoš, ktorý kedysi strážil vstup na hlavné nádvorie.

Feliciina studánka. Kňažná Felicia z Mnizska ju dala postaviť a venovala ju unaveným pútnikom na osvieženie a svojmu milovanému údoliu na okrasu.

Na lávke Zadní Hamry.

Po Peťovom prieskume nasledovala hlavná skupina a zdá sa, že iba pašeráčok.

Na Hardeckej vyhliadke, Hardegg za nami.

Každá noha v inom štáte.

Stretnutie časti a) a b) skupín na parkovisku v Hardeggu. Odtiaľ autobusom na Kaju.

Na hrade Hardegg.

Po skončení zaplatenej „samoprehliadky“.

Kája ukazuje, že dnes má svoju pevnosť otvorenú.

Ľubka sa čuduje, kde je obraz, ale on tam v podstate je. Chýba tam totiž text, ktorý popisoval jeho biblický motív a znel: „Červené more sa rozostúpilo, Židia prešli, Arabi tu budú každú chvíľu“.

Kája vhadzuje mincu do studne Kaje, aby sa mohol ešte vrátiť.

hore

ochutnávka – fotogaléria

hore

trasa a) 2. deň, 11. 10. – fotogaléria

Všetci spolu pred divadlom.

Na znojemskom hrade.

Pohľad z hradu na vodnú nádrž Znojmo a trasu popri Dyje.

Rotunda Sv. Kataríny na nádvorí hradu.

Posledné foto na hrad z mosta cez Dyje. Potom už len lesom.

Sealsfieldov kameň s výhľadom na Dyje.

Podarilo sa nám z Dyje uloviť jednu morskú pannu.

Najvyšší bod trasy. A spokojnosť garantov a predsedu.

Obedujeme v miestnej hospode v Popiciach. Traja z nás sa potom šťastne spred hospody dostali do Znojma miestnym autobusom.

hore

trasa b) + podzemie, 2. deň, 11. 10. – fotogaléria

Michal mal starosti s kolenom, trasy nemohol, ale kde bolo treba sa pomaličky dostal.

Pešia zóna, radničná veža.

Na nádvorí pred vstupom do podzemia. Čakáme na sprievodcu.

Podzemie má tri trasy kde sa nachádzajú úzke aj nízke miesta. Preto osadili na nádvorí priezory, kde si každý môže odskúšať, čo ho čaká. Alenka ich skúša prvá.

Po nej Majka ako garantka a ďalší. Keby bolo viac času, mohli sme sa vydať aj na adrenalínovú trasu c.

Znojemské podzemie je jedným z najrozsiahlejších labyrintov v strednej Európe. Jeho dĺžka sa odhaduje na 27 km. Podzemie pôvodne plnilo funkciu pivníc na uchovávanie potravín a vína, nachádzajúcimi sa pod každým meštiansky domom. V dobách vojnového ohrozenia slúžilo ako úkryt a pevnostný systém mesta.

hore

Tokajská oblasť, SR/MR, 24. – 27.9.2015

Garanti: Barillová, Májek

1. deň, 25. 9.
a) Turistika Zemplínske vrchy (MR): pre hustý dážď zmena – Sátorospatak – kameňolom Tengeszem – Károlyfalva – Sátorospatak // A do Klinu nad Bodrogom – Bodrog // A do Viničiek
dĺžka: 10 km / prevýšenie: m / klesanie: m
Pozri fotogalériu

b) Plavba loďou po Bodrogu z Viničiek do mestečka Sárospatak (MR), návšteva hradu, degustácia tokajských vín v pivnici pod hradom
Pozri fotogalériu

2. deň, 26. 9.
a) Turistika v južnej časti Slanských vrchov: Slanská Huta – Malá Izra (Ž) – Izra (Č) – Slanská Huta (Z) // Slanec – Slanský hrad a späť
dĺžka: 12,8 km / prevýšenie: 480 m / klesanie: 480 m
Pozri fotogalériu

b) Turistika Zemplínske vrchy (SR): Čerhov – Veľká Tŕňa – Malá Tŕňa – Viničky
+ c) Deň otvorených tokajských pivníc
dĺžka: kto ako km / prevýšenie: ? / klesanie: ?
Pozri fotogalériu

3. deň, 27. 9.
Prehliadka vínnych pivničiek v Malom Horeši,
autobusom do Sátoraljaújhely, lanovkou na Magas hegy
Pozri fotogalériu

1. deň, a) trasa – fotogaléria

Kameňolom a jazierko Tengenszem.

Pred ruinami gotického kostola v Kline nad Bodrogom, koniec 13. stor. Najnižšie postavená cirkevná stavba v SR.

Klin nad Bodrogom – obelisk s označením najnižšieho miesta v SR – 94,3 m n. m. Obelisk je tu osadený len symbolicky, samotné miesto je pri Bodrogu. Pôvodne bol obelisk osadený tam, ale kvôli záplavám ho premiestnili sem.

a) skupina na móle víta skupinu b).

hore

1. deň, b) trasa – fotogaléria

Stojíme na hrádzi Bodrogu. Leje od rána.

Garant Stano ide zistiť, kde je loď.

Treba vystúpiť, kúsok prejsť pešo a Saška jasne vyjadruje, ako sa jej nechce.

Nástupné schodisko na loď.

To je ona.

Naša sprievodkyňa Denisa nás oboznamuje s programom.

Loď bola našťastie krytá.

:-)) Ani nebolo treba nápis, lebo ťažko sa komunikuje s mobilom a popíja tokajské.

Pohľad z lode.

Celkom chutilo, aj keď nebolo prívlastkové.

Loď síce nevyzerala zvonku veľká, ale mala aj kajuty.

Lehce pohozené, ale nie z vína!

Pred Sárospatakom prestalo pršať, vyšli sme na hornú palubu a hneď sa nám zjavil hrad.

Po vystúpení z lode. Nikto nemal riečnu nemoc. Kto stojí za stĺpom, toho nevidno :-)

K hradu.

Obytná časť hradu.

Brána na nádvorie.

V najväčšej sále, kde sme si aj zaspievali.

Ďalšie nádvorie.

Čakáme na vstup do pivnice.

Ochutnávka maďarských tokajov u p. Simka, fy. Evinor.

Objednávame.

Pristávame vo Viničkách, kde toto je loď Jánosa Kádara.

Skupina a) nás víta na móle. Nebolo im dopriate prejsť celú trasu.

Po večeri sme niektorí mali ďalšiu ochutnávku v Strednej odbornej škole vinársko-ovocinárskej.

Pivničný majster pán Bodnár nás dve hodiny oboznamoval s históriou a súčasnosťou školy, spôsobe výroby vín, etikete pitia a to všetko s úžasným humorom.

Asistentka obsluhovala druhú stranu obrovského stola.

Celá zostava. V pozadí symbol vinárov.

Olinka (ako aj iné) neodolala a zľahka preverila Bakchusa.

Pred školou. Toľko oleja sme ešte zo žiadnej turistiky neniesli!

hore

2. deň, a) trasa – fotogaléria

Na návšteve na miestnom úrade u starostu p. Stančíka. Pýtali sme sa na cestu a dostali sme aj propagačné materiály a prísľub pohostenia na chate Izra.

Netušili sme, že aj na východe je zachovaná obranná línia bunkrov ŘOP.

Ivanka po dobytí jedného z nich. Alebo, že by sa vzdávala s tým bielym dáždnikom?

Les ako u Hobbitov.

Aj po neznačených cestách sme sa na Izru dostali. A naozaj, pán starosta, nás síce vzdialene, ale konkrétne pohostil. Ďakujeme.

Odchádzame z Izry. Stále prší, Leo odľahčuje striešku.

Pohľad na kopce, ktoré sme chceli, ale neprešli.

Stano tesne pod vrcholom Slanského hradu.

Zachovaná je rohová časť paláca s gotickým oknom a …

… okrúhla veža.

Potešiteľné je, že hrad sa opravuje.

hore

2. deň, b) + c) trasy – fotogaléria

Netradičná, ale charakteristická vyhliadková veža Tokaj.

Vo Viničkách predvádzal pán veľkého vtáka.

Pred pivnicou Nagyová.

hore

3. deň – fotogaléria

Kráľovský Chlmec, nádvorie penziónu Itália, odchádzame.

Malý Horeš, unikátne pivničky v tufe.

Na návšteve jednej z nich. Táto je len priama s jedným majiteľom. Sú aj také, kde z chodbičky sa vojde do ďalších vpravo aj vľavo.

Aj sme ochutnali. Ivane vyslovene chutilo.

Sárospatak, nástupná stanica lanovky na Magas-hegy.

V strede kopca budujú dojazd zjazdovky a rekreačné centrum. V pozadí celá naša tokajská oblasť.

Niektorí vyskúšali bobovú dráhu. Toto sa rúti JankoŠ.

Horná stanica (dosť pomalej) lanovky. Od nej bolo treba ešte vyjsť na vyhliadkovú vežu.

Tam však dosť fúkalo a rýchlo sme sa poberali dole.

Výhľad na Sárospatak. Pod nami lanová dráha pre „zavesencov“.

hore

Kaminsko-Savinjské Alpy, Logarska dolina, Slovinsko, 11. – 15. 9. 2015

Garanti: Krippel, Slovák

1. deň, 12. 9.
a) penzión Na Razpotju – Dom Planincev – Koča (=chata) na Klemenči jami, 1208m – sedlo Škrbina, 1800m – nástup na zaistenú cestu „Kopiškova pot“ – Ojstrica, 2350m – sedlo Škarje, 2148m – Koča na Klemenči jami – Dom Planincev – penzión Na Razpotju
dĺžka: km / prevýšenie: m / klesanie: m // 8-9h

Pred penziónom, štartujeme – v pozadí Ojstrica.

Vlado ako prieskumník

Kamniška koča…

… a pri nej smerovník aj na vrchol Ojstrice.

Pohľad na skupinu Planjava. Ojstricu nebolo od chaty vidieť.

Feri sa asi spolieha, že všetko, čo padne z vrchu, padne na Majkinu prilbu a nie na jeho hlavu.

Podvrcholové foto.

To je výhľad!

Na vrchole Ojstrice.

Nad nami už len obloha.

Zostupujeme …

Záverečný oddych.

Pre istotu podržím, kým ostatní prejdú.

b) penzión Ojstrica – Dom Planincev – Koča (=chata) na Klemenči jami, 1208m (1h) – Strelovec, 1783m (2h), Logarska pec, 1536 – Plesnikova polana, 1319 – Dom v Logarskej doline – penzión Ojstrica
dĺžka: km / prevýšenie: m / klesanie: m // 5-6h

Skupina b) tesne pred odchodom.

Záver Logarskej doliny tvorí skupina Planjava.

Po vyjdení z krátkeho tunela.

Vstupná brána na poľanu pod chatou …

… na Klemenči jami.

Pokračujeme na Strelovec.

Strelovec v strede snímky.

Ale obedovali sme na predvrchole.

Z ničoho-nič sa zrazu zjavili dotieravé hladné ovce. Až na hurónsky krik Kristiána sa vrátili odkiaľ prišli!

Na Strelovci

Po strmom zostupe bez značky sme sa dostali na cestu smerujúcu na …

… Icmanikovu planinu.

My prví sme zažili šťastný okamih – náš penzión na dohľad.

Ej veru zaslúžené!

2. deň, 13. 9.
a) Koča pod slapom Rinka, 1000m – Orlovo gnezdo (bufet), slap (vodopád) Rinka, prameň rieky Savinja – Frischaufov dom, 1395m – smer Savinjsko sedlo – Koroška Rinka, 2433m – Kranjska Rinka, 2453m, Mali podi – Turski žleb – Frischaufov dom, 1395m – Koča pod Slapom Rinka, 1000m
dĺžka: km / prevýšenie: m / klesanie: m // 8h

Čaká nás krásny deň …

… a poriadne stúpanie.

Krátky oddych v tieni a potom …

.. stále hore a hore.

Smer Koroška.

Katka je už v cieli!

A už stojíme na vytúženom vrchole – Koroške (Kríž).

Krátke občerstvenie na vrchole.

Zostupujeme cez Turecký žľab.

Konečne zase bez oblakov.

b) Koča pod slapom Rinka, 1000m – Orlovo gnezdo (bufet), slap (vodopád) Rinka, prameň rieky Savinja – Frischaufov dom, 1395m – smer Savinjsko sedlo – Koča pod Slapom Rinka, 1000m
dĺžka: km / prevýšenie: m / klesanie: m // 6h

Vodopád (slap) Rinka.

Vietor a zima v Savinjskom sedle.

Kamniška koča.

Hodnotíme dnešný deň

c) Odchod autobusom do Kamniška Bistrica – lanovkou na Veliku planinu (náhorná plošina cca 1400 – 1666m s pastierskymi usadlosťami) – Horni Šinkovec, 1407m (hotel) – Zeleni Rob (hotel) – Gradišče, 1666m – Mala planina (Domažalski dom, 1534m, Jurski dom, Černuška koča, 1526m) a späť.
dĺžka: cca 8 km / prevýšenie: 200 m / klesanie: 200 m

Kamniška Bistrica, lanovka na Veliku Planinu.

Šimnovac, prestupná stanica z kabínky na sedačku. Čím vyššie, tým začalo byť chladnejšie …

… a na konečnej nás čakala hmla.

Každý si navlieka, čo má.

Smerovník Gradišče, najvyššie miesto. Hmla sa práve zdvihla.

Velika Planina – unikátny komplex pastierskych usadlostí.

V jednej z dreveníc je zriadené malé múzeum.

Pred kolibou s ponukou miestnych špecialít.

Aj kostolík majú.

Interiér múzea.

Bufet pri dolnej stanici lanovky neponúkal, čo mal v ponuke a čakanie na nápoje bolo nekonečné … Hladoši museli zmeniť lokál.

Pri platení sa majiteľ pomýlil vo svoj neprospech. Keď sme mu to oznámili, odmenil sa miestnymi pálenkami.

Odchádzame zo salaša.

3. deň, 14. 9.
odchod autobusom do Ljubljany, prehliadka mesta

Stredom mesta preteká Ljubljanica.

Na hrade.

Z centra na hrad sa dá vyviezť pozemnou lanovkou.

Zaujímavý kanál na odtok vody s miniatúrnymi kovovými hlavami.

Unikátne trojmostie.

Vychutnávame si atmosféru mesta.

Upozornenie na ľubľanských otrokov (deti :-))

Vo vedľajšom penzióne chovali asi vietnamskú ošípanú a ako zistila Anka, bolo celkom prítulné a rado za každé pohladenie.

Večera …

Ochutnávka miestnych vín.

4. deň, 15. 9.
a) penzión Ojstrica / penzión Na Razpotju – Koča pod slapom Rinka, 1000m – Orlovo gnezdo (bufet), slap (vodopád) Rinka, autobusom späť do penziónov
dĺžka: 5 km / prevýšenie: 200 m / klesanie: 30 m

Dom planincev. Tu sme chceli prečkať začínajúci dážď.

Ale prišli ďalší a neodolali sme jednému malému.

Cestou sme sa pristavili pri milých oslíkoch.

To je on – vodopád Rinka.

V suchu v bare na Orlovom gnezde dobre padlo niečo na zahriatie.

b) penzión Na Raspotju – Slap Palenk a späť
dĺžka: 5 km / prevýšenie: m / klesanie: m

Penzión Na Raspotju.

Most cez riečku Crnu.

a cesta domov …

Pred odchodom. Stále jemne prší.

Cesta a la Tour de France serpentínami smerom na Vellach.

Autobus to nevydržal a asi za dve hodiny sme museli prvýkrát stáť – praskla hadica chladenia motora.

Dianka si počas núteného státia hneď našla primerané aktivity.

Parkovisko na Raststation Arwiesen, kde sme čakali na náhradný autobus z BA. Anka vytiahla dovtedy nedotknuteľné zásoby a hneď bolo veselšie. Zanedlho sa tu zastavila na občerstvenie kolóna áut rakúskej armády smerujúca na hranice s Maďarskom kvôli utečeneckej kríze.

Práve prišiel náhradný autobus a presúvame veci. Domov sme prišli pred pol druhou ráno.

Nízke Tatry, prechod, 28. 8. – 1. 9. 2015

Garantky: Pivarčová, Schlosserová

1. deň, 29. 8.
Donovaly – Ďurková, útulňa
dĺžka: 28 km / prevýšenie: 1750 m / klesanie: 1100 m

Chata Lesy na Donovaloch, vyrážame ráno o 7h.

Raňajky na Kečke.

Blížime sa k sedlu Hadlanka. Pred nami Kozí chrbát.

Pohľad späť.

Kozí Chrbát. Za nami hrebeň Veľkej Fatry.

Konečne na Prašivej…

… ale Chochule ešte pred nami.

Na Veľkej Chochuli, najvyššom bode dnešnej trasy.

Medzi Zámostskou a Latiborskou hoľou. Slnko stále praží, útulňa ešte ďaleko, tekutiny dopĺňame v šetriacom režime.

Západ slnka z vrcholu Ďurkovej, 19h.

2. deň, 30. 8.
Ďurková, útulňa – Chopok, Kamenná chata
dĺžka: 11,7 km / prevýšenie: 810 m / klesanie: 440 m

Raňajky na Ďurkovej.

Pripravení na odchod, smer Chopok.

Na Chabenci.

Takto sme vegetovali za sedlom Poľany.

Spätný pohľad na Poľanu.

Avenue na Dereše.

Veget pod Derešmi, ako ďaleko je ešte na Chopok?

„Kamenní Mužíci“ pred Derešmi.

A sme tu! Cieľ dnešnej turistiky – chata Kamienka. Samozrejme, krytá vrcholom Chopku.

Júlia si pripomína západ slnka a historické rozpustenie vrkoča spred 16! rokov.

3. deň, 31. 8.
Chopok, Kamenná chata – Štefánikova chata
dĺžka: 7,8 km / prevýšenie: 330 m / klesanie: 600 m

Pred Kamienkou.

Smerujeme na Ďumbier.

Spätný pohľad na Chopok a Dereše.

Kráľovné na tróne pod Ďumbierom.

Na Ďumbieri.

Na vrchole, 2042m.

„Obedový stôl“ pod Ďumbierom.

Ešte jeden pohľad na Chopok.

4. deň, 19 8.
Štefánikova chata – Trangoška / autobusom do BB
dĺžka: 3,5 km / prevýšenie: – m / klesanie: 630 m

Takto sme spali na Štefáničke.

Schádzame na Trangošku.

Pred pobočkou NBS v BB.

Na prehliadke Múzea SNP v BB.

Záverečné hodnotenie pri čakaní na vlak domov.

Okolie Partizánskeho, 18. – 19. 7. 2015

Garanti: Martvoňovci

1. deň, 18. 7.
Partizánske – Krížová cesta – Brodzany, prehliadka kaštieľa zo 17 st. (Slovanské múzeum A. S. Puškina) – Klížske Hradište, prehliadka románskeho kostolíka z 12. st.
dĺžka: 12,8 km / prevýšenie: 320 m / klesanie: 260 m

Tánička pripravená a očakáva posledných, ktorí idú autom.

Pred stanicou v Partizánskom.

Garanti si pripomínajú svoj sľub pred vtedy ešte národným výborom.

Evanjelický kostol, v ktorom sú sochy od Bártfaya. Architekt bol Harminc.

Časť Baťovej kolónie.

Začiatok Krížovej cesty.

Oli je radostná náhrada za jedného z nich.

Obrazy maľovala miestna mládež.

Vyhliadka na Partizánske.

Na vrchu Krížovej cesty.

Majka a Ľubka nesklamali a ako dámy putovali celú turistiku.

Brodzany, vstupná hala Slovanského múzea A. S. Puškina.

Najvýznamnejší členovia rodiny.

Skrinka so zaujímavým priestorom v hornej časti, ale nevieme na čo slúžil.

V parku je busta A.S.P.

Kaštieľ zvonku.

Nemohli sme obísť miestny výčap…

… tu bolo ako tak chladnejšie.

Na najvyššom bode. Ploché temeno kopca Lubín.

Reštaurácia v Klížskom hradišti, kde sme mali objednaný vynikajúci guláš.

Románsky kostolík sa nachádza na miestnom cintoríne.

Prví už prichádzajú na chatu, ktorú postavil miestny urbár.

Náš nový mladý kamarát sa ochotne pustil do rúbania dreva, hoci musel pre opekaním odísť.

Všeličo sa opekalo pod Mliečnou dráhou.

Hoci sme boli dobre najedení, nedalo sa neochutnať.

2. deň, 19. 7.
Klížske Hradište – Vrchora – Michalov vrch – Ondrašová – Hlboké – ch. Ondrej – Salaš – Partizánske
dĺžka: 17,7 km / prevýšenie: 560 m / klesanie: 610 m

Vlado už ide organizovať prípravu raňajok.

Interiérová príprava.

Vonkajšia príprava.

Nastúpení pred odchodom. Chatu sme poupratovali, odpadky odniesol Andrej autom a opäť nás čaká teplo (ešte ale nie domova)

Baroková kaplnka z 18. st. na Vrchhore .

Na Michalovom vrchu.

Ja s Hankou sme niečo v diali videli a Ľubka ukazuje aké je to veľké.

Pod skaliskom je sedenie a ohnisko.

Aj mapa bola pripevnená, aby sme sa uistili, kde sme a kam budeme kráčať.

Srandičky…

Niekde nad Ondrašovou sme si dali desiatu a chvíľu oddýchli z tepla.

Hneď vedľa je malá kaplnka.

Záverečné foto pred Baťovou sochou v Partizánskom.

Börzsöny, Maďarsko, 2. – 5. 7. 2015 (Dunajsko-Ipeľský národný park)

Garanti: Bušša, Janská, Slovák

Cestou sme mali malú poruchu na otváraní zadných dverí.

Penzión Kőrózsa. Prví s kľúčmi sa idú ubytovať.

1. deň, 3. 7.

a) Odchod autobusom do obce Drégelypalánk
Drégelyvár – okolo ruín hradu – Kővágó-hegy (405 m n.m.) – Pénzásás – asfaltkou (1 km) popri Halyagos k Csánki-kert – Csurgó-fejezet – Oszlopó-fő – Bugyihó (633 m n.m) – Horiska-fejezet – Zöld-bükk – asfaltkou (1,2 km) k miestu ubytovania Kőrózsa panzió
dĺžka: 20 km / prevýšenie: 760 m / klesanie: 660 m

Men in black (glases).

Nešiel nám vláčik, takže neplánovaný asfalt.

Schaffer kút.

Takého roháča sme už veru dlho nevideli.

Drégelyvár

Karol nečakal na spiatočný rýchlik a valí si to sám do penziónu.

b) autobusom do Nógrádu, výstup na hrad a späť.
dĺžka: 2 km / prevýšenie: 100 m / klesanie: 100 m

História hradu Nógrád

Po hradom sa na stĺpikoch nachádzajú podobizne 9-ich vodcov starých Maďarov.

Mapa Uhorska v najväčšom územnom rozšírení. „Prázdna“ časť je rozloha terajšieho Maďarska, hore je ohraničené Slovensko.

Z nádvoria hradu sa veľa nezachovalo.

Konečne došlo aj na predsedkyňu revíznej komisie. Dokedy sa smiala nevedno.

Nad baštou je spravená krytá vyhliadka.

Pohľad na Nógrád, bývalé župné mesto Novohradu.

Nad vstupnou bránou.

Neodolali sme plodom moruše.

autobusom do obce Drégelypalánk
Drégelypalánk – Drégelyvár – Sárkány-törés – Dobogó – Hont
dĺžka: 13 km / prevýšenie: 480 m / klesanie: 470 m

Pomník Szondimu v Drégelypalánku, obrancovi hradu Drégelyvár. Turci nakoniec hrad dobyli. História o tom je o 8 a 9 obrázkov ďalej.

V Drégelypalánku práve otvorili miestne múzeum histórie a tak sme sa stali priamymi účastníkmi. Dokonca nás filmovala miestna TV. Dievčatá majú dilemu. Nakoniec si …

… Vierka našla husára a …

… Alenka svojho rytiera.

Peťo zase nemal s výberom problém. Len fúzy mu musia ešte dorásť.

Príprava na oficiálne otvorenie múzea.

Výstrelom z dela presne napoludnie bolo múzeum otvorené. Potom nasledovala hostina, bohužiaľ my sme si museli zvoliť turistiku :-(

Výletné miesto na trase – Schaffer kút. Okrem príjemného sedenia je tu aj …

… symbolický pamätník na dobytie hradu Drégely Turkami …

… a info tabuľa o histórii hradu.

Obrovský topoľ, ktorý tu vytvára tieň, sme šiesti ledva oblapili.

Prví pod hradom.

Na nádvorí. Šťastie, že tu rastie zopár stromov.

S výhľadom na Slovensko.

Takto hrad vyzeral, jeho maketa sa nachádza dole v obci.

Po horúcom dni veru dobre padlo občerstvenie.

Ale sme sa nachodili, kým sme prešli celé mesto do jedinej otvorenej reštaurácie :-)

Lucia so Zuzanou využili aj prírodne chladenie.

2. deň, 4. 7.
a) Kőrózsa panzió – Feketevölgy vá. – Akkok rétje – Nagy-hideg hegy (865 m n.m.) – Csóványos (938 m n.m.) – Godóvár – Kőrózsa panzió
dĺžka: 21,5 km / prevýšenie: 938 m / klesanie: 1002 m.

Bufet pri reštaurácii na Nagy Hideg-hegy.

Tamtiež. Majka si však kompenzuje nadbytok kyslíku.

Na lúčke pod Csovanyosom.

Ideme hore.

Na jednej z vyhliadkových plošín.

Vyhliadková veža na Csóvanyosi. Pred 10 rokmi tu bol len tubus s výstupovým schodiskom.

A ako je to zvykom, predseda Karol zaúča našu mlaď, čo sa patrí, keď sa dobyje najvyšší vrch pohoria.

Mätež značiek.

Na vláčiku. Chlapci teraz pózujú, ale celý čas pohľady upierajú doľava.

b) Kőrózsa panzió – Feketevölgy vá. – Akkok rétje – Nagy-hideg hegy (865 m n.m.) – Lósóskás-rét – neznačkovane na Hamuház – Feketevölgy vá. – lesnou železničkou do Kőrózsa panzió
dĺžka: 15 km / prevýšenie: 800 m / klesanie: 800 m

Hneď pod penziónom bola zastávka železničky. Márne sme ale čakali na objednaný vláčik. Zlyhala organizácia na strane prevádzkovateľa :-( Tak sme museli vyše 2,5 km šľapať po asfalte.

Na konečnej stanici je penzión Feketevölgy. Škoda, že sme tu nemohli bývať.

Hoci asfaltka bola väčšinou v tieni, teplo už bolo statočné a tak sme si nechali otvoriť bar a dali pivo.

Železnička vedie ďalej do doliny, ale, ako vidieť, už sa nepoužíva.

V úmornom teple a obletovaní komármi sme vyšli na Nagy-hideg hegy. Je tu horský hotel, v zime sa tu aj lyžuje.

Povyše hotela je samotný vrchol kopca. Za nami vidieť Csóványos s rozhľadňou. Bolo vidieť aj Dunaj.

Naša malá skupinka sa rozhodla, že sa vrátime k železničke inou trasou. Po asi kilometri sme narazili na nepriechodný polom. Vracať sme sa nechceli a zvolili sme širokú neznačenú lesnú cestu. Tá skončila a tak sme sa vydali necestou podľa Peťovej navigácie. Medzitým sme ešte natrafili na jednu osamelú chatku so starým dedkom, ktorý mám príliš nepomohol. Posledný úsek bol prudko krkolomný a nikto sa nevyhol pádu.

Tu sme už zliezli na značku nad Hamuházom. Potom už len rovinou do penziónu Feketevölgy.

Tentokrát nás vláčik nesklamal a dodržal pravidelný odchod.

Mašinka nás spočiatku tlačila a…

… pred nejakou výhybňou sa od nás odpojila, po druhej koľaji predbehla a pripojila sa spredu. Najprv sme nechápali čo sa deje, ale vysvetlili, že je to z bezpečnostných dôvodov – ďalej je už viac osídlenia.

C) Kőrózsa panzió – Feketevölgy vá. – Kőrózsa panzió
dĺžka: 5 km
cestou bolo aj malé kúpalisko – máte FOTO kto tam bol ?

3. deň, 5. 7.
Odvoz autobusom do mesta Márianosztra, prehliadka Baziliky Panny Márie ochrankyne Maďarska, kalvária

Pred odchodom.

Márianosztra, bazilika.

Bazilika a kláštor boli postavené za vlády kráľa Ľudovíta.

V časti kláštora bola a stále je ženská väznica.

V kostole práve skončila omša a procesia sa vydala ku kalvárii.

Niektorí z našich sa pridali.

Na kalvárii.

V Márianosztre sme si ešte pozreli dom ľudových tradícií.

Z konečnej železničky je pekný pohľad dievčatá a baziliku.

a) Márianosztra – Só hegy (585 m n.m.) – Nagyirtáspuszta – Kisirtáspuszta – Nagybörzsöny
dĺžka: 13 km / prevýšenie: 430 m / klesanie: 470 m

b) odvoz lesnou železničkou z Márianosztry do mesta Szob a potom autobusom do Nagybörzsöny, prehliadka románskeho kostola Sv. Štefana z 13. storočia a baníckeho kostola Sv. Mikuláša

V čakárni na konečnej.

Vláčik mešká, Alenka zisťuje ako je ešte ďaleko.

Vláčik prišiel, všetci sme sa zmestili a práve odchádzame.

A už sa vezieme, rýchlosť bola pomerne slušná, len zákrutách sme sa museli pridržiavať.

Vláčik zastavil pri Máriinom prameni, kde sme si doplnili vodu a …

… súčasne sprievodcovia ponúkali suveníry, pohľadnice a magnetky.

Na ďalšej zastávke pristúpili nemeckí turisti s vrtuľkami na hlave. Počas jazdy sa im točili :-)

Szob, konečná zastávka. Celá trasa trvala asi trištvrte hodinu.

A už sme v autobuse do Nagybörzsöny. Tu sa páslo malé stádo bieleho hovädzieho dobytka, vyšľachteného v Maďarsku.

Kostolík Sv. Štefana.

Jeho vnútro.

Zvonku pod strechou na apside sú busty s grimasami na odstrašenie nepriateľov.

Zvonica kostolíka.

Pomník padlým v 1. sv. vojne s turulom na vrchu.

Interiér baníckeho kostola.

Pec v kostole, vykurovaná zo sakristie. Horné kachlice predstavujú Sv. Mikuláša.

Vidiecka reštaurácia v Nagybörzsöny, spojená s výrobou a predajom lekvárov a štiav. Porcie boli bohaté a chutné, len pre pivo sme museli chodiť do neďalekého bufetu. Nemajú licenciu na alkohol.