Garant: Bielik

Trasa: viď priloženú schému s údajmi

Stretnutie na zastávke Grinava, kostol.

Pri najväčšom jazere v sústave „Kotlíky“.

.

Na odbočke čakáme na posledných.

Na plochom zatrávnenom kopci Krkavec. V pozadí Šenkárka.

Pojedanie zásob pri cyklosmerovníku Zlatá studnička.

Pekná vrstevnica s výhľadmi.

Niektorí si pozreli kostol na Neštichu.

Trasa viedla väčšinou po neznačkovaných cestách.

Tradičná ochutnávka vo Vínocentre v Juri.

.

.

.

Garant: Nemčík

Turistická trasa: Sv. Jur – Košarisko – Pajštún – Borinka – Rača
dĺžka: 27,7 km / prevýšenie: 1020 m
dĺžka: 23 km / prevýšenie: 660 m         – tí, ktorí išli z Borinky do Záhorskej a neboli na Pajštúne

Vychádzame z Neštichu do Jozefkovho údolia.

V lese nad Jurom nás predbiehajú cyklisti.

Občerstvenie v Zabudnutom kúte na Košariskách.

.

Zdatnejší turisti na Pajštúne.

Turisti pod Pajštúnom.

Garanti: Bušša, Slovák, Janská

Návšteva Arcibiskupského zámku. Prehliadka Arcibiskupských vínnych pivníc a ochutnávka vín.
Turistika: Podzámecká záhrada, Květná záhrada.
dĺžka: cca 5-6 km / prevýšenie: cca 60 m

Pri Arcibiskupskom zámku. V pozadí Kostol sv. Mořice.

Nádvorie

Interiéry …

…

…

Sála, kde sa konali snemy. Zasadal tu dokonca aj Ríšsky snem.

Historická knižnica olomouckých biskupov a arcibiskupov.

Skoro všetci vyšli na vežu.

Výhľad z veže na Veľké námestie.

Občerstvenie a obed „U Černého orla“.

Zrazu sa všetci rozpŕchli a námestí zostala len Ľubka.

Podzámecká záhrada, rozľahlý park v duchu anglickej krajinárskej tradície zo 16.st. s rozlohou 64 ha.

Ruiny Kroměříž.

Hanka obdivuje najstarší strom.

Súčasťou parku je aj malá zoo a voľne sa pasúce pávy. Tento nie je biely poddruh, ale raritný albinizmus.

Pred prehliadkou a ochutnávkou vín v Arcibiskupských vínnych pivniciach.

…

Květná záhrada je z JZ strany ohraničená

Je z nej výhľad na celú záhradu.

.

Interiér rotundy.

Jedna z dvoch symetricky vybudovaných fontán.

Masarykovo námestie, Justičná akadémia so sochou 1. čsl. prezidenta.

Garantka: Pivarčová

1. deň, 23. 9.
Liptovský Ján – Brtkovica – Slemä – Ohnište – Svidovské sedlo – Stanišovská dol., ústie – Pred Bystrou, horáreň
dĺžka: cca 24,4 km / prevýšenie: cca 1170 m / zostup: 1170 m / čas: 8 h

ráno pred chatou Vanesa, kde sme boli ubytovani 2 dni.

Nástup na hrebeň pod kopcom Smrekovica.

Na Smrekovici.

Výhľady na trase.

Pprestávka a občerstvenie na trase.

Čistinka pred Brtkovicou.

Výstup na Brtkovicu.

Vlado sa hrá na partizána.

Slamä, havarované lietadlo z 2. Svetovej vojny.

Lúka pod Slamä.

Na Ohništi.

Výhľady na hlavný hrebeň Nízkych Tatier …

.

.

.

Oddych po náročnom zostupe z Ohnišťa.

Krasový útvar Ohnište.

Regenerácia nôh v potoku pri Stanišovskej jaskyni po nekonečnom zostupe.

2. deň, 24. 9.
Pred Bystrou, horáreň – Sedlo Javorie – Krúpovo sedlo – Ďumbier – Ch. Gen. M. R. Štefánika
dĺžka: cca 13,6 km / prevýšenie: cca 1363 m / zostup: 518 m / čas: 5,20 h

Ráno pred chatou Vanesa.

Pred Stanišovskou jaskyňou.

Nekonečná cesta Jánskou dolinou.

Odbočka na červenú pri chate Bystrá.

Chata Bystrá.

Cesta dolinou pri potoku.

Pred stúpaním do sedla Javorie.

Posilnenie sa čučoriedkami v sedle Javorie.

Hrebeň Nízkych Tatier smerom na Chopok.

Na bočnom hrebeni v pozadí s Ďumbierom.

Malá prestávka s občerstvením, v pozadí Chopok.

Ďumbier

Pohľady na hrebeň Nízkych Tatier …

…

Všetci sú nadšení výhľadmi.

Vrcholovka na Ďumbieri.

3. deň, 25. 9.
Ch. Gen. M. R. Štefánika – Jaskyňa mŕtvych netopierov – Ch. Gen. M. R. Štefánika – Jánska dol., Liptovský Ján
dĺžka: cca 19,2 km / prevýšenie: cca 440 m / zostup: 1520 m / čas: 5,50 h
dĺžka: cca 4 km / prevýšenie: cca 110 m / zostup: 715 m / čas: 2 h       — tí, ktorí išli na Trangošku

Pohľad ráno z okna Štefánikovej chaty.

Štefánikova chata.

Krásne ráno na terase pred Štefánikovou chatou.

.

Na odbočke do jaskyne mŕtvych netopierov.

Inštrukcie pred jaskyňou.

V jaskyni …

.

.

Útulňa na modrej značke zo Štefanikovej chaty smerom do Jánskej doliny.

V pozadí Ohnište.

Regenerácia nôh opäť v potoku pri Stanišovskej jaskyni.

Garanti: Senčák, Pagáčová, Daňková, Daňko

1. deň, 15. 9.
autobusom do Flossenbürgu, prehliadka zrúcaniny hradu, autobusom na Silberhütte
Silberhütte – rozhledna Havran – Ostrúvek – Lesná
dĺžka: cca 15 km / prevýšenie: cca 300 m / zostup: 480 m / 4h
z Lesnej autobusom do Tachova, prehliadka mesta
pozri fotogalériu

2. deň, 16. 9. (od rána do neskorého popoludnia dážď)
autobusom do Horšovského Týna, prehliadka hradu a mesta / autobusom do Domažlíc, prehliadka mesta
pozri fotogalériu

3. deň, 17. 9.
a) autobusom na Valtířov, Vranovské sedlo – po (č) Haltrava – Capartice – Čerchov – Pec pod Čerchovem – Výhledy – Klenčí pod Čerchovem
dĺžka: cca 22 km / prevýšenie: cca 700 m / zostup: 800 m
pozri fotogalériu

b) autobusom do Trhanova, zámok / pešo do Chodova / autobusom do Pece pod Čerchovem
Pec pod Čerchovem – Čerchov / autobusom po zaujímavostiach ČL a do Klenčí, pešo do hotela
dĺžka: cca 7 km / prevýšenie: cca 600
pozri fotogalériu 

4. deň, 18. 9. 
autobusom do Plzne, prehliadka Prazdroja a mesta
pozri fotogalériu

1. deň – fotogaléria

Vchádzame do hradu Flosenbürg.

.

.

.

Občerstvenie na chate Silberhütte.

.

.

Opúšťame SRN a …

… vchádzame do ČR.

Na rozhľadni Havran.

.

Jeden západný Nemec, neznalý politických pomerov, sa chce prebiť do Česka. Horko-ťažko sme ho presvedčili, že vedľa je otvorená brána.

Bývalý lovecký zámoček Ostrůvek.

Lesná, pivo sme kúpili v potravinách, ktoré vlastnia Vietnamci.

Tachov, kostol a …

… námestie.

Pod zámkom v Rybnej reštaurácii s pretekajúcou Mže pod nami.

hore

2. deň – fotogaléria

Horšovský Týn. Cez park vchádzame do hradu.

Vstupná brána.

Ej chlapci pozor na tie ozdoby.

V jedálni.

Asi najkrajší kus nábytku – sekretár s tajnými šuflíkmi.

.

Počas návštevy hradu nepršalo, vychádzame, začalo.

Pohľad z námestia.

V historickej krčme „U Meluzíny“ v Domažliciach. Čašník oslovoval dievčatá cákorky a nás chasníci.

Originálne a vtipné názvy jedál.

Na kostolnej veži.

Sklenený bočný oltár.

V múzeu Domažlicka.

Za nami asi gymnázium.

hore

3. deň, trasa a) – fotogaléria         (čakám na ďalšie foto)

Karol dáva pokyny pred nástupom do autobusu.

Odbočka na vyhliadku na Velkou skálu (852 m.n.m.)

Ajka prechádza pralesovitým porastom papradia na Haltrave (822 m.n.m.)

Na cestičke Pod Sádkem (830 m.n.m.)

Stará múdrosť na Peckej ceste.

Na capartických lúkach, …

… kde sú aj malé rybníky.

Drevené chalúpky v Peci p. Čerchovem.

hore

3. deň, trasa b) – fotogaléria

Trhanov, priečelie zámku

Na nádvorí. Zámok postavil W. M. Lamingen, známy ako Lomikar. V 1. sv. vojne tu bol lazaret, potom galéria a dnes ako ubytovacie a školiace centrum.

Kaplnka v Peci pod Čerchovem.

:-)

Záhrada v Peci – umelecké dielo majiteľa. Aj sme ho pochválili.

Altánok pri odbočke zo zvážnice na Čerchov. Miškovi chlapci statočne šľapali. Na tom má zásluhu aj Peťo, ktorý ich celú cestu zabával.

Kurzova rozhľadňa na Čerchove. Skupina b) už čaká na skupinu a)!

Pán Benda, riaditeľ Lesnej správy na Domažlicku nám vykladá o histórii vianočného stromu, ktorý v r. 2013 zdobil Nám. Sv. Petra v Ríme. Tiež nám sprístupnil rozhľadňu.

Na rozhľadni. V Karolových okuliaroch sa odráža vojenská veža, bývalá hláska. Podľa výrazu tváre je vidieť, že aj teraz sleduje možný pohyb nepriateľských lietadiel.

Vojenská hláska.

Rekreačná oblasť Babylon. Sú tu iba prírodné rybníky, v ktorých chovajú kapre na vianočné trhy.

Klenčí pod Čerchovem, hospoda U Psůtků.

Večer bolo vyhodnotenie najlepších turistov dňa. Dostali prospekty o Domažlicku.

Miškovi chlapci potom zaspievali Kalinku po slovensky, maďarsky a aj po rusky!

Potlesk zožali aj Ajka s Peťom. Mali výročie sobáša.

Po večeri.

hore

4. deň – fotogaléria

Odchádzame z hotela GAME. neboli sme príliš spokojní, najmä s prístupom majiteľov.

Vstupná hala v Prazdroji.

Ochodza na d technologickou halou.

.

Časť rozsiahleho areálu, cez ktorý sme sa presúvali ….

… pešo, …

… ale aj autobusom. Majú tu fiškálsky spôsob kontroly vstupeniek. Až pri nástupe do autobusu po prvej prezentácii.

Varné nádoby.

Už sme v pivnici, ale ešte ďaleko od ochutnávky.

Napravo sú drevené sudy, v ktorých dozrieva na vzduchu „omladina“ (?)

Konečne ochutnávka. Dostali sme iba jedno malé nepasterizované a nefiltrované.

Pred vstupnou bránou do areálu.

Plzenské námestie.

Kostol s najvyššou vežou v Česku.

Interiér

Radnica

Synagóga, najväčšia v Európe.

Obed „U pětatřicátníků“, siete Švejkových reštaurácií.

hore

Garantka: Sulíková

Trasa: chata Murowaniec – (m) Čierne pleso Gasienicowe – (m) Zawrat – (č) Kozi Wierch – (č) Zadni Granat – (č) Skrajny Granat – (č) Krzyžne – (ž) chata Murowaniec

dĺžka: cca  km / prevýšenie:  m / klesanie:  m / čas: 12 h

Prvá zastávka ráno pri Čiernym plese Gasienicowom.

Po dvojhodinovom výstupe konečne v sedle Zawrat (2159) – začiatok hrebeňovky Orlia prť kľukatiacej sa zo západu na východ.

V sedle Zawrat sa rozhodujeme, či to risknúť na strmú a dnes miestami šmykľavú Orliu prť. Ale počasie je ideálne…

Pohľad na pocukrovanú zubatú trasu Orlej prťe, dlhej 4,3 km s prevýšením 2070 m; ide o najstaršiu trasu ferratového typu v Európe (možno i na svete), zaistenú už v rokoch 1901-1905.

Krátka zastávka na Malom Kozom vrchu (2228).

Na šikmej skale za Malým Kozím vrchom (2228) bolo tiež šmykľavo.

Unikátny žulový balvan – kývavec (viklan) – stojaci na úzkej hrane a malom podloží na šikmej ploche Zmrznutého sedla.

Ten istý kývavec, popierajúci zákon fyziky, vyzerá z druhej strany inak. Radšej sme neskúsili kývať ho…

Pred odchodom z tohto unikátneho miesta s viklanom nad strmou priepasťou sme si už radšej nasadili prilby (nie všetci)…

Pohľad na Dolinu Piatich poľských plies a východnú časť Vysokých Tatier.

Pohľad na tú istú dolinu a západnú časť Vysokých Tatier.

Strmý zostup do úzkej štrbiny Kozieho sedla (2137).

Zostup jedným z dvoch rebríkov na trase – jedno z mnohých miest nie pre toho, kto trpí závratom.

Kozí vrch (2291) zdanlivo na dosah – najvyšší vrch Orlej prte.

Výstup komínom Čiernych stien smerom na Granáty.

Oddych na Prostrednom Granáte (2234), za nami sprava Malý Kozí vrch, Kozie hrebene, Kozie sedlo a Kozí vrch.

Záver Orlej prte v sedle Krzyzne (2112), po 9 a pol hodine z chaty Murowaniec; z toho 6 a pol hodiny Orlia prť (čo bol dobrý čas, za ktorý sme Prť prekonali).

Počas oddychu prišli oblaky; čakal nás strmý zostup žľabom a potom dolinou na chatu Murowaniec sme to mali ešte 2 a pol hodiny.

Orlia prť – panoráma zo Szpiglasowého sedla.

Garanti: Krippel, Martvoň, Senčák, Slovák, Solčianska

1. deň, 27. 8.
Náš oddiel prvýkrát letí na turistiku!
Po prílete do Barcelony sme sa presunuli autobusom do Benasque.

Obsadili sme takmer tretinu miest lietadla.

.

Autobus fy Jose Luis, v ktorom sme absolvovali všetky presuny na turistike.

2. deň, 28. 8.
a) miesto ubytovania, Hospital de Benasque – Palanques de l´Hospital – Ibón de Gorgutes – Puerto de la Glera – Pico Sacroux, 2671m a späť
dĺžka: cca 8,5 km / prevýšenie: cca 920 m
pozri fotogalériu

b) miesto ubytovania, Hospital de Benasque – Palanques de l´Hospital – Ibón de Gorgutes – Puerto de la Glera, 2364m a späť
dĺžka: cca 7 km / prevýšenie: cca 600 m
pozri fotogalériu

a + b)  autobusom do Benasque a prehliadka mesta – pozri fotogalériu

3. deň, 29. 8.
a) autobutobusový výlet po historických mestách Aragónska: Torreciudad, Alquézar, Barbastro
pozri fotogalériu

4. deň, 30. 8.
a) autobusom na planinu La Besurta – Refugio de la Rencllusa – Pico de Aneto, 3404m, najvyšší vrchol Pyrenejí a späť
dĺžka: cca 12 km / prevýšenie: cca 1600 m 
pozri fotogalériu

b) autobusom na planinu La Besurta – Refugio de la Rencllusa – Pico de Paderna, 2622m, – Forau d’Aiguallut – La Besurta
dĺžka: cca 13 km / prevýšenie: cca 860 m 
pozri fotogalériu

c) autobusom na planinu La Besurta – Forau d’Aiguallut – Refugio de la Rencllusa – La Besurta
dĺžka: cca 7 km / prevýšenie: cca 400 m 
pozri fotogalériu

d) miesto ubytovania, Hospital de Benasque – Pileta del Turmo – sedlo Puerto de Benás, 2446m – Refuge de Vénasque (Francúzsko) – a späť
dĺžka: cca 11 km / prevýšenie: cca 900 m 
pozri fotogalériu

e) autobusový výlet do Castillode de Loarre a Huesca – pozri fotogalériu

5. deň, 31. 8. – autobusom do Torly, Parque Nacional de Ordesa
miestnym autobusom z Torly do Pradery

a) Pradera, parkovisko – Refugio y mirador de Calcilarruego – Puente de Soaso – späť po trase GR 11 na Pradera, parkovisko
dĺžka: cca 7 km / prevýšenie: cca 600 m
pozri fotogalériu

b) Pradera, parkovisko – po trase GR 11 k Puente de Soaso – späť po trase GR 11 na Pradera, parkovisko
dĺžka: cca 7 km / prevýšenie: cca 100 m
pozri fotogalériu

6. deň, 1. 9 – presun autobusom do Andorry, cestou zastávka v doline Boí  – pozri fotogalériu

7. deň, 2. 9., autobusom do Arinsalu
a) časť diaľkovej trasy GR 11:  Arinsal – Refugi de Coma Pedrosa – Estany Negre – Pic de Comapedrosa, 2942 m (najvyšší vrch Andorry)  a späť  
dĺžka: cca 15,5 km / prevýšenie: cca 1360 m 
pozri fotogalériu

b) časť diaľkovej trasy GR 11:  Arinsal – Refugi de Coma Pedrosa – a späť 
dĺžka: cca 7,5 km / prevýšenie: cca 650 m 
pozri fotogalériu

c) lanovkou z la Massany na Pal, turistika okolo strediska Pal
dĺžka: cca 6 km / prevýšenie: cca 350 m

Po vystúpení z lanovky sa nám najviac páčili trasy na kopci oproti.

Začíname.

Výhľady máme na všetky strany.

Časť športovo-relaxačného areálu Pal.

Zaslúžený oddych.

.

8. deň, 3. 9., autobusom do Soldeu, Grau Roig, okruh Els Pessons 
dĺžka: cca 11,5 km / prevýšenie: cca 550 m
presun do Barcelony
pozri fotogalériu

9. deň, 4. 9., prehliadka Barcelony – pozri fotogalériu

2. deň, trasa a) – fotogaléria

Obidve skupiny spoločne nastupujeme na trasu.

Otvorili sa výhľady a súčasne sme vkročili miestnym kravkám na pašu.

Pleso de Gorgutes.

Pohľad z hrebeňa do Francúzska.

Smerom na JZ sa ukázal už Pico de Aneto.

Stúpanie pod vrcholom.

Jožko sa blíži k vrcholu.

Pico Sacroux.

Samozrejme tradičné foto so zástavou.

Po zostupe na planine Palanques de l’Hospital. Pôvodne tu bola vojenská nemocnica, preto aj názov hotela je rovnakého mena.

hore

2. deň, trasa b) – fotogaléria

Vyšli sme z lesa a naskytol sa pohľad na náš hotel.

Mostík cez Cascada de Gorgutes.

Šťastne sme prekonali kľučkovanie medzi domácimi, ale niečo sa predsa len nalepilo na podrážky.

Náš cieľ – pleso Ibón de Gorgutes.

Ľubka nás prehovorila, aby sme sa ešte prešli až do sedla Puerto de la Glera. A Majka ukazuje, ktorým smerom.

Nebolo to ďaleko a neoľutovali sme. Bol krásny výhľad na francúzsku časť Pyrenejí.

Ibón de Gorgutes od sedla

Cestou hore sme si ho nevšimli, ale naspäť sme sa zastavili na Ibón de la Solana.

Skupina a) nás dobehla pri zostupe nad hranicou lesa.

Poľana pred hotelom a v pozadí záver doliny Benás.

hore

Benasque – fotogaléria

Na pešej zóne v Benasque.

Kamenná architektúra je v celom meste.

Interiér kostola.

My máme do mesta aj spoločenské oblečenie.

Na ochutnávke miestnych vín vo vinárni a tapaserii, ktorú vlastní španielsko-slovenský pár. Slovenka Ingrid aj so svojimi deťmi.

Po návrate do hotela sme si poprezerali skutočne netradičnú vyrezávanú z dreva výzdobu interiéru.

.

hore

Historické mestá – fotogaléria

Torrecuidad, svätyňa p. Márie, postavená v r. 1975 zakladateľom Opus Dei Josemaria Escrivom.

Alabastrový oltár.

Počúvame výklad indonézskeho kňaza.

Na nádvorí.

Detail podperných stĺpov. Vpravo na múre foto Josemariu Escrivá.

V kaplnke v podzemí.

Ochodza okolo nádvoria.

Pôvodná svätyňa na polostrove v meandroch rieky Vero.

Alquézar. Bývalá pevnosť, zachovalý stredoveký ráz. Na brale je hrad a Collegiata (univerzita?).

Smerujeme na hrad, …

… bohužiaľ bola obedná prestávka, nedostali sme sa :-((.

Celkový pohľad na Alquézar.

Barbastro, býčia aréna.

Momentka zo zápasu. Dlho nikto nevyhrával, diváci odišli. Zápas sa skončil nerozhodne a v primeranom zdraví.

Katedrála, bohužiaľ zatvorená. Sídlo biskupa. Narodil sa tu Josemaria Escrivá.

Na hlavnom námestí.

Alenka zvládla vyvádzanie býka bez ujmy. Karol bol ale pre istotu nablízku.

Podarilo sa nám nájsť jedinú otvorenú tavernu. Ochutnávka bola výborná.

hore

4. deň, trasa a) – fotogaléria

Ráno ešte za tmy sme vyrazili z hotela a kým nevyšlo slnko, svietili sme si čelovkami.

Práve vychádza slnko…

… a poskytne nám nezvyčajný pohľad na hrebeň. Nechodíme takto skoro ráno.

Cez skaliská.

Zanedlho sa nám ukázal aj náš cieľ – Pico de Aneto.

.

Na povrchu ľadovca bol miestami mäkký sneh, nohy sa viac zabárali. Martin nemal dostatočne dlhé hroty na mačkách a múdro sa rozhodol, že sa vráti.

Značka nebola, išli sme cez vyšliapané stopy a s vrcholom pred nami.

.

Skaly pod vrcholom.

Alenka na najťažšom úseku tesne pod vrcholom.

A sme na vrchole! Dobyli sme najvyšší bod ďalšieho významného európskeho pohoria.

.

Daška zostala tesne pod vrcholom.

Dole to už išlo ľahšie.

Fotka so zástavou bola pod vrcholom, aby sme ne nej boli všetci.

Opäť si pripíname mačky, vstupujeme na snehové pole.

Trochu oddychu na Refugio de la Renclusa. Nemôžeme sa dlho zdržať, vychladla by nám večera v hoteli.

hore

4. deň, trasa b) – fotogaléria

Nad chatou Rencllusa.

Meandre pri plese Rencllusa.

.

.

Na vrchole Pico de Paderna.

Po výstupe z chaty na sedlo de la Renclusa, schádzame na planinu Forau d’Aiguallut…

… planina za nami.

Ešte krátky zostup na La Besurtu na autobus.

hore

4. deň, trasa c) – fotogaléria

Skupiny b) a c) ráno nastupujeme do miestneho autobusu na La Besurtu..

Pri jednej z útulní.

Vodopády na rieke Ésera, s ktorou sme sa neustále stretávali a ktorá pramení niekde povyše. V strede hore nad ľadovcom je Pico de Aneto. Tento pohľad skupina a) nemohla zažiť :-))

Cestička cez planinu Forau dAiguallut viedla kvôli bažinám dookola.

Na najvyššom bode v sedle nad chatou Renclusa. Tu nás dobehli Zuzka s Monikou.

Zažili sme aj vrtuľník, pravdepodobne doniesol iba zásoby.

Vyhrievame sa pred chatou.

Miestne kočky vo Vladovom ruksaku.

Odchádzame.

Pred hotelom sme sa dohodli, že si zaslúžime …

… malú ochutnávku miestnych vín!

hore

4. deň, trasa d) – fotogaléria

Na odbočke z doliny Benás.

Pod sedlom už s ďalekými výhľadmi.

V sedle Puerto de Benás, na hranici s Francúzskom.

Trochu osvieženia v jednom z plies du Port.

Chata Refuge de Vénasque a jej …

… interiér.

Pri spiatočnej ceste sme už bez oblakov videli celú scenériu. Chata je vpravo, pri menšom plese.

hore

4. deň, e) Castillode de Loarre a Huesca – fotogaléria

čakáme na fotografie

hore

5. deň, trasa a) – fotogaléria

Torla, parkovisko a pokladňa pre miestne autobusy.

Stúpame na Refugio y mirador de Calcilarruego.

Na vyhliadke.

Rieka Arazas vytvorila veľmi slušný kaňon.

.

Schádzame do záveru kaňonu, kde …

… je sústava vodopádov.

Neprší, ale čo keby?

Na čapáku v reštaurácii na parkovisku v Pradere.

hore

5. deň, trasa b) – fotogaléria

Vidieť ako hlboký je kaňon.

Pozeráme na našu a) skupinu, kde asi ….

… môžu byť.

Bod obratu, záver kaňonu.

Obedujeme.

Jedno z pekných zákutí v Torle.

Kostol v Torle.

hore

6. deň, cesta do Andorry cez údolie Boí – fotogaléria

Odchádzame z hotela l’Hospital de Benasque.

Navštívili sme iba jedno mestečko v doline Boí – Taüll. Toto je románsky kostol Sant Climent.

Jeho interiér.

Premietali nám v ňom úžasnú svetelnú šou o začiatkoch kresťanstva.

Alenka si prezerá z veže okolie.

Pozreli sme si aj ďalší kostol – Santa Maria.

Andorra la Vella, blížime sa k hotelu Panorama.

Na prehliadke mesta. Za nami verejné kúpele.

Hlavná ulica.

.

Hodiny od Salvadora Dalího.

hore

7. deň, trasa a) – fotogaléria

Arinsal, parkovisko.

Prekvapenie – začiatok trasy ide cez tunel …

… a hneď za ním prvé stúpanie.

Pod chatou Comapedrosa.

Na chate sme si dali prvé občerstvenie.

Pohľad späť do údolia. Na vyvýšenine v strede vidieť chatu.

Nad plesami Negre a Dolné Negre.

Za plesami sa zjavil vrchol Comapedrosy.

Martin na čele ukazuje, že to už nemáme ďaleko.

Prví na vrchole.

.

.

Postupne sa aj dievčatá dostali hore.

Výhľad smerom na západ.

Trochu osvieženia sme tu dopriali našim nohám.

hore

7. deň, trasa b) – fotogaléria

.

Milá malá kotlina, kde sme si chvíľu posedeli. Hore je posledný prah pred chatou.

Na chate s domácimi.

Betka sa už aj skamarátila s chatárkou.

Vrchol Comapedrosy pod šípkou… Vpravo sedí mladý Španiel, ktorý nám povedal, že v Poprade mal dievča a pýtal sa nás ako je to v Tatrách s medveďmi :-)

… nám stačilo aj po chatu.

Odchádzame. Pod nami malebný záver doliny.

Relax vo výrivke a bazéne.

Pózovanie na streche hotela Panoráma. Kam sa na naše hrabú miestne!

hore

8. deň – fotogaléria

Veľké, hlavne, lyžiarske stredisko Grau Roig.

Pri prvom plese.

Na druhej strane je reštaurácia Pessons, kde končí okruh – náš cieľ.

Na ďalšom plese (celkove na okruhu ich bolo cca 17!) si chlapci chceli aj zaplávať, zistili, ale že nemajú plavky.

.

Konečná – reštaurácia Pessons. K autobusu ešte asi 25 min.

.

Cestou do Barcelony sme prechádzali okolo Montseratu.

Podvečerné plávanie v mori. Niektorí však dali prednosť večernej Barcelone.

hore

9. deň – Barcelona – fotogaléria

Pred hotelom Sidorme, už zbalení odchádzame na prehliadku Barcelony.

Malé poďakovanie nášmu spoľahlivému šoférovi Carmelovi Troyanovi.

Múzeum Katalánska z Placa d’Espanya.

Vstupná brána do Olympijského štadióna.

Kuk na štadión.

Na prednádvorí hradu Montjuic.

Pohľad na SV.

Originálny mostík.

Neuveriteľná Sagrada Familia

.

Dva najznámejšie domy Gaudího – La Pedrera a …

… Casa Batló.

Aj iné domy sú zaujímavé.

Priečelie Palau de la Música Catalana.

Nádherný secesný interiér. Aj nám zahrali.

.

Katedrála.

Mišo a Martin v olympijskom prístave. Vzadu Montjuic.

Barcelona, letisková hala. Tu končí naše turisticko-poznávacie pyrenejské putovanie.

hore

Garant: Lovásik

Trasa:  Rača – Jurský Šúr – Mohyla M. R. Štefánika – Ivanka pri Dunaji – Triblavina – Čierna voda – Rača / Pezinok
dĺžka: cca 43 km

Novo zrekonštruovaná kaplnka na rozhraní Jurského Šúru a Panónskeho hája. Postavili ju nemeckí a maďarskí občania, ktorí boli internovaní v neďalekých budovách Biologického ústavu Prírodovedeckej fakulty UK pred ich odsunom. Budovy pôvodne postavili pre vojenských zajatcov, ktorí kopali Šúrsky kanál.

Pred Mohylou stále chýbajú tepané reťaze. Boli sme iba dvaja, nočný dážď a vietor asi vystrašila ostatných.

Grassalkovičov palác v Ivanke.

.

Málo zverejňovaná aktivita zo Štúrovho života. Obrenovič kúpil kaštieľ po vymretí rodu Grasalkovič a v lete 1848 prispel značnou finančnou sumou na výzbroj slovenských dobrovoľníkov, ktorí sa organizovali vo Viedni.

Garant: Gönczöl

Trasa: Smolenice – (m+z) Čertov žľab – (m) Brezinky – Ostrý kameň – Záruby – Čertov žľab – (m) Smolenický zámok a autobusovú zastávku v Smoleniciach.

dĺžka: cca 16,1 km / prevýšenie: 880 m / klesanie: 880 m

Na Zárubách. Spočiatku bolo zamračené, po daždi. Škoda, že nás bolo tak málo, hoci išlo o mimoplánovanú turistiku.

Park v Smoleniciach.

Takmer selfie.

Keď sa vyčasilo, mali sme ďaleké výhľady.

Garanti: Betka a Mišo Čulenovci

1. deň, 2. 7.
Cesta do Altaussee, prehliadka soľnej bane Salzwelten / Bad Aussee, prechádzka po kúpeľnom mestečku
Pozri fotogalériu

2. deň, 3. 7.
Poznávanie Hallstattu
Pozri fotogalériu

Presun autobusom do Gossau, turistika:
– trasa a) : Vorderer Gosausee (937m) – Hinterer Gosausee (1184m) a späť
dĺžka: cca 12 km / prevýšenie:  cca 250 m
Pozri fotogalériu

– trasa b) : lanovkou na planinu Zwieselalm – nepomenovaný vrch – vyhliadka na Zwieselalmhütte a späť   //   časť trasy okolo Vorderer Gosausee
dĺžka: cca 5 km / prevýšenie:  cca 150 m
Pozri fotogalériu

– večera pre „Gruppe Culen“
Pozri fotogalériu

3. deň, 4. 7.
autobusom do Obertraunu, lanovkou na Hoher Krippenstein

a) lanovkou dole na Gjaidalm – Gjaidalmhütte – Taubenkar – Simonyhütte, 2205m a späť k lanovke
dĺžka: cca 14 km / prevýšenie: cca 620 m 
Pozri fotogalériu

b) Hoher Krippenstein – vyhliadka 5 fingers a späť  //  Karstlehrpfad (náučný chodník krasovým územím):  Hoher Krippenstein – Heilbronner Kreuz – Gjaidalmhütte – dolná stanica lanovky
dĺžka: cca 12 km / prevýšenie: cca 250 m / klesanie: cca 500 m
pozri fotogalériu

– večera na grile v Pfannerhütte  – pozri fotogalériu

4. deň, 5. 7.
autobusom na planinu Tauplitzalm

a) parkovisko Hollhaus – Marburger Hütte – ferata Gamsblick – Hollhaus
dĺžka: cca 6 km / prevýšenie: cca 350 m 
Pozri fotogalériu

b) parkovisko Hollhaus – Cesta šiestich plies (Kraller See, Großsee, Märchensee, Tauplitzsee, Steirersee) – Hollhaus   (na Schwarzensee sme sa už nedostali – cesta domov)
dĺžka: cca 9 km / prevýšenie: cca 250 m 
Pozri fotogalériu

1. deň, Soľná baňa – fotogaléria

Vstupná budova soľnej bane – múzea a darčekovej predajne.

Za nami Rehkogel, takmer 1300m.

Obliekli nás do bielych rovnošiat a …

… pred vstupom do bane nám premietli históriu vzniku soli a bane.

Občas v štôlni niekto ochutnal stenu, aby sa presvedčil, či je naozaj slaná :-)

Počúvame výklad technológie výroby a spracovania soli.

Do nižšieho revíru sme sa dostali šmykľavkou.

V jednej zo sál bol oltár s obrazom p. Márie a aj ďalšie obrazy. Stála teplota a vlhkosť udržujú obrazy v neporušenom stave.

Počas vojny tu boli uschované umelecké diela, čo nakradli Nemci. Bomba bola pripravená na zničenie vchodov do bane, aby sa nikto nikdy nezmocnil tých umeleckých diel. Baníkom to ale nedalo, prečo sa nosí mramor do bane, otvorili bedne , našli bomby a baňu a diela zachránili.

A tu sme celé „nemocničné“ oddelenie.

V Bad Aussee.

Nad sútokom dvoch potokov je vyhliadka v tvare znaku mercedes.

.

.

V kúpeľnom parku.

hore

2. deň, Hallstatt – fotogaléria

Mišo ešte v autobuse rozdal noty a text k „Malému stanu“ a autobus sa učil spievať!

Hlavná ulica v Hallstatte.

Maličký cintorín pred kostolom. Keď nebolo miesto na hroby, staré sa exhumovali a kosti sa uložili do kostnice …

… teda sem. Miestnou raritou sú maľované lebky s menami.

Blížime sa na námestie.

Jeho horná časť.

Vodopád nad mestom.

A tu aká pohodička vládne!

Pri pomníku „neznámeho baníka“.

Koniec prechádzkam, ide sa na turistiku.

hore

2. deň, trasa a) – fotogaléria

Začíname na Vorderer Gosausee. V pozadí skupina Dachsteinu.

Cestou radíme a držíme palce feratistom.

Avenue medzi dvomi plesami.

Medzi veľkými jazerami je maličké Gosaulacke. Prekvapila nás malá žabka.

Blížime sa k Hinterer Gosausee.

.

.

Chata Holzmeisteralm bola v prevádzke.

.

Typická drevenica.

Cestou späť sme sa zastavili pri vodopáde Launigg Fall.

Tri jazerné víly si vyšli na breh.

hore

2. deň, trasa b) – fotogaléria

Vyhliadka do doliny gosauských plies.

Pod nami je Vorderer Gosausee.

Pod Sonnenhütte sme stretli pasúce sa kravičky. Za nami je Kleiner Donnerkogel na ktorom začína ferata až na Hoher Dachstein.

Smerom na nepomenovaný vrchol zase túliace sa kone.

Vystúpili sme rovnako ako v r. 1888 aj cisár Franz Josef!

Planina Zwieselalm nám pripomínala Veliku Planinu v Kamniškej Bistrici v Slovinsku.

Po náročnom zostupe lanovkou si vychutnávame pohľad na Vorderer Gosausee.

Ešte sme stihli aj prechádzku popri jazere.

Stretnutie s prvou skupinou z trasy a).

hore

2. deň, večera – fotogaléria

Tak toto sme ešte nikdy nemali, že nám vybavili stoly s označením skupiny menom garanta.

Všetci na večeri v Seebacherhofe.

Žeby pusa pre fotografa?

.

.

.

.

.

.

.

.

Mišo počas informácie, čo zajtra, aj názorne ukazuje, že pôjdeme na západ.

hore

3. deň, trasa a) – fotogaléria

Po prevoze lanovkami „hore – dole“ prechádzame okolo chaty Gjaidalm, kde sme zmätení a nevieme nájsť značku. Miestni nás usmernia.

V chate sme sa krátko občerstvili a teraz počúvame inštrukcie garanta (mimo záberu :-))

Zo začiatku sme boli celkom nahusto a hodili reč každý s každým.

Konečne vidno náznak Simonyhütte na vysokom brale.

V lete žeby guľovačka?

Nedá sa nefotiť za každým rohom, keď vidno chatu nadosah a vypínajúcu sa homoľu.

Dachstein nadosah, niektorí mali ambíciu zvoliť strmšiu a údajne kratšiu cestu nazad, iní stavili na istotu a vrátili sa rovnako ako prišli. Paradoxne do cieľa prišli zarovno s garantom akože z dlhšej cesty, hoci v rámci možností „hnali“, dúfajúc, že stihnú päť prstov. Nestihli.

Chata bola otvorená, bola možnosť niečo zjesť a zohriať sa.

Pred chatou, vo výške 2203 m, je čerstvo .., ako ktorým.

Skupinky sa rozdeľujú. Jedni ako prišli, druhí skúšajú tŕnistejšiu cestu, dúfajúc, že kratšiu.

Dachsteinkapelle nad chatou. Niektorým bolo ľúto, že ju nevideli. Tí, čo išli druhou cestou, mali to šťastie aspoň ju zhliadnuť. Obchádzame skupinku školiacich sa feratistov.

Posledné zábery tak blízko Dachsteinu, v nezabúdkovom poli, aby sme nezabudli… A Dachstein nie a nie sa úplne odkryť.

Deväť statočných (s fotografom) trochu blúdilo v kamenistom poli, keďže Rakúšania značia všetky smery jednotne červenou..a číslo trasy nikde..Nakoniec sme predsa len trafili trasu „nosičov“, ktorá nás doviedla k lanovke.

Ženieme sa ostošesť na lanovku, ale odfotiť a napiť sa ešte stíhame.

Posledná oddychovka kochajúc sa skalnatými výhľadmi.

hore

3. deň, trasa b) – fotogaléria

Dolná stanica lanovky v Obertraune.

Výhľad na Dachstein.

Na vrchole Hoher Krippensteinu je malý kostolík a vyhliadka v tvare lode s obrazmi a vzdialenosťami miest v Európe. Vyhliadka 5 fingers je vzdialená asi 1 km nižšie.

Dievčatá oddychujú, slnia sa a zabávajú. Dole je Jazero Hallstatt a samotné mesto je medzi Betkou a Majkou.

Na vrcholovej vyhliadke.

Vlado fotografuje začiatok trasy b) – chodník v strede kopca.

Miestny pilot na rogale chcel so Stanom zletieť dole, ale Stano odmietol a ako správny turista si to radšej odšľapal.

Jeden z odvážnych už letí… Pristávali na lúke v Hallstatte.

Vyhliadka 5 fingers. Hallstatt je bližšie k okraju fotografie.

Dvaja Vladovia a dva orly nad nimi.

Plechový žralok ako symbol druhohorného mora, ktoré tu bolo pred 80,12345 miliónmi rokov :-).

Neočakávene sme museli prekonať snehové pole!

Pri Heilbronner Kreuzi sa naša trasa stáča a pokračuje k dolnej stanici lanovky. Boli by sme sa zapísali do knihy, ale nedala sa otvoriť schránka.

V pozadí bývalé kasárne. Omylom sme budovu považovali za Gjaidalmhütte.

Až skoro po hodine sme prišli k nej.

Pivečko chutilo! (Slovo Gjaid je v miestnom dialekte poľovačka.)

Na parkovisku pri dolnej stanici lanovky na Krippenstein, čakáme a počítame našich z trasy a).

My dve a Kristián sme opustili pod Krippensteinom trasu b) a vybrali sme sa do Hallstattu. Tu čakáme, či pristane nejaký schopný rogalista…

… no nepristál, tak sme schladili naše nádeje vo vodách plesa.

A potom nás Kristián takto previezol.

Turistika takmer nebola, tak si takto trochu vybíjame energiu.

hore

3. deň, večera na grile, opäť pre „Gruppe Culen“ – fotogaléria (škoda, že bolo chladno, museli sme sedieť vo vnútri)

.

Čakáme na povel …

…

Prví už pri misách. Všetko bolo chutné – rôzne druhy mäsa, zemiačky pečené v alobale, čalamády, omáčky, pečivo,… – no skrátka všetko ako sa patrí

Alenka si posťažovala, že nestihla už zájsť na vyhliadku 5 fingers. Tak jej ju Vlado trochu priblížil.

Medzitým Peťo skúša ako sme pripravení na „Malý stan“. Pripravení sme boli dobre :-)) – pozri video pod galériou obrázkov.

.

Po večeri začala súťaž v zatĺkaní klincov úzkou stranou kladiva.

Vždy súťažili dvaja.

.

.

A celkovým víťazom sa stáva —— Dáša!

Video „Mám malý stan“  427

hore

4. deň, trasa a) – fotogaléria

Feratisti pripravení vyraziť, aj keď to tak nevyzerá. Všetci za jedného, jeden za všetkých – keďže na feratu sme mali dovolené ísť minimálne traja a viac sa nás ani nenazbieralo.

Vidno už vpravo Sturzhahn (spadnutý kohútí hrebienok), 2028 m, ale nevidno ešte vľavo Traweng.

Pár metrov vyššie už vidno neuveriteľnú scenériu oboch krásavcov.

Traweng akoby rakúsky Kriváň s opačným sklonom.

Majestátny náprotivok Trawengu bude našim výškomerom pri stúpaní po ferrate.

Pred jaskyňou možno najdlhšia hojdačka v Európe …

Prvý oddych, aj to nalepený na stene.

Prvých 50 výškových metrov za nami.

Miss Gamsblick so Steirersee.

Zaslúžené foto, za nami „výškomer“ a nádherná JZ časť pohoria Totes Gebirge.

Zaslúžený spoločný vrchol celej našej zostavy po 1 1/2 hodinovej dosť náročnej ferate.

A teraz rýchlo dole cez strmý žľab s kameňmi a sutinou.

Pod nami Tauplitzalm, Dachstein vpravo stále v oblakoch. Z toho smeru sme prišli tam sa aj vraciame.

Konečne sa nám v diaľke ukázal ľadovec aj s Hoher Dachsteinom, 2996 m.

Garant spokojný, že nás vidí živých, zdravých a načas nám gratuluje po zdolaní Trawengu. To netuší, že sme sa vzdali aj obeda s výhľadom na Totes Gebirge, len aby sme prišli včas.

hore

4. deň, trasa b) – fotogaléria

Odchádzame. Väčšia časť bývala tu.

Menšia časť bola ubytovaná v hoteli Sonnenuhr.

Nad parkoviskom sa nám konečne ukázal Dachstein.

.

Garanti Betka a Mišo majú už spokojný úsmev, akcia sa vydarila.

Pri Kraller See.

Nad Großsee.

.

Úbočím Schneiderkogelu schádzame k plesu.

Vľavo, pár metrov, je Märchensee. Nakukli sme, je malinké, zarastené až po breh a málo fotogenické.

Na Tauplitzsee sme aj my márne hľadali poklad z čias 2. sv. vojny.

Detto.

Vysoko nad Steirersee.

Hore v údolí sa nachádza Schwarzensee. Nebolo času sa tam prejsť :-(

Rakúske kravky neodmietli nežné dievčenské slovenské pohladenie.

Dole v Trawenghütte.

.

Planina Tauplitzalm.

BJATEK dnes – v popredí, Vľavo BJATEK o 20 rokov.

Cestou späť sme sa zastavili v tej správnej chate, podľa mena. Keď sa majiteľka dozvedela, že sme boli ubytovaní u rodiny Seebacher, doniesla nám malú štamperlíkovú pozornosť.

A my sme výdatne poobedovali v Hollhase.