Archívy autora: bjatek

Orlia prť, Poľsko, neplánovaná TA, 12. 8. 2016

Garantka: Sulíková

Trasa: chata Murowaniec – (m) Čierne pleso Gasienicowe – (m) Zawrat – (č) Kozi Wierch – (č) Zadni Granat – (č) Skrajny Granat – (č) Krzyžne – (ž) chata Murowaniec

dĺžka: cca km / prevýšenie: m / klesanie: m / čas: 12 h

Prvá zastávka ráno pri Čiernym plese Gasienicowom.

Po dvojhodinovom výstupe konečne v sedle Zawrat (2159) – začiatok hrebeňovky Orlia prť kľukatiacej sa zo západu na východ.

V sedle Zawrat sa rozhodujeme, či to risknúť na strmú a dnes miestami šmykľavú Orliu prť. Ale počasie je ideálne…

Pohľad na pocukrovanú zubatú trasu Orlej prťe, dlhej 4,3 km s prevýšením 2070 m; ide o najstaršiu trasu ferratového typu v Európe (možno i na svete), zaistenú už v rokoch 1901-1905.

Krátka zastávka na Malom Kozom vrchu (2228).

Na šikmej skale za Malým Kozím vrchom (2228) bolo tiež šmykľavo.

Unikátny žulový balvan – kývavec (viklan) – stojaci na úzkej hrane a malom podloží na šikmej ploche Zmrznutého sedla.

Ten istý kývavec, popierajúci zákon fyziky, vyzerá z druhej strany inak. Radšej sme neskúsili kývať ho…

Pred odchodom z tohto unikátneho miesta s viklanom nad strmou priepasťou sme si už radšej nasadili prilby (nie všetci)…

Pohľad na Dolinu Piatich poľských plies a východnú časť Vysokých Tatier.

Pohľad na tú istú dolinu a západnú časť Vysokých Tatier.

Strmý zostup do úzkej štrbiny Kozieho sedla (2137).

Zostup jedným z dvoch rebríkov na trase – jedno z mnohých miest nie pre toho, kto trpí závratom.

Kozí vrch (2291) zdanlivo na dosah – najvyšší vrch Orlej prte.

Výstup komínom Čiernych stien smerom na Granáty.

Oddych na Prostrednom Granáte (2234), za nami sprava Malý Kozí vrch, Kozie hrebene, Kozie sedlo a Kozí vrch.

Záver Orlej prte v sedle Krzyzne (2112), po 9 a pol hodine z chaty Murowaniec; z toho 6 a pol hodiny Orlia prť (čo bol dobrý čas, za ktorý sme Prť prekonali).

Počas oddychu prišli oblaky; čakal nás strmý zostup žľabom a potom dolinou na chatu Murowaniec sme to mali ešte 2 a pol hodiny.

Orlia prť – panoráma zo Szpiglasowého sedla.

Pyreneje, Španielsko, Andora, 27. 8. – 4. 9. 2016

Garanti: Krippel, Martvoň, Senčák, Slovák, Solčianska

1. deň, 27. 8.
Náš oddiel prvýkrát letí na turistiku!
Po prílete do Barcelony sme sa presunuli autobusom do Benasque.

Obsadili sme takmer tretinu miest lietadla.

Autobus fy Jose Luis, v ktorom sme absolvovali všetky presuny na turistike.

2. deň, 28. 8.
a) miesto ubytovania, Hospital de Benasque – Palanques de l´Hospital – Ibón de Gorgutes – Puerto de la Glera – Pico Sacroux, 2671m a späť
dĺžka: cca 8,5 km / prevýšenie: cca 920 m
pozri fotogalériu

b) miesto ubytovania, Hospital de Benasque – Palanques de l´Hospital – Ibón de Gorgutes – Puerto de la Glera, 2364m a späť
dĺžka: cca 7 km / prevýšenie: cca 600 m
pozri fotogalériu

a + b) autobusom do Benasque a prehliadka mesta – pozri fotogalériu

3. deň, 29. 8.
a) autobutobusový výlet po historických mestách Aragónska: Torreciudad, Alquézar, Barbastro
pozri fotogalériu

4. deň, 30. 8.
a) autobusom na planinu La Besurta – Refugio de la Rencllusa – Pico de Aneto, 3404m, najvyšší vrchol Pyrenejí a späť
dĺžka: cca 12 km / prevýšenie: cca 1600 m
pozri fotogalériu

b) autobusom na planinu La Besurta – Refugio de la Rencllusa – Pico de Paderna, 2622m, – Forau d’Aiguallut – La Besurta
dĺžka: cca 13 km / prevýšenie: cca 860 m
pozri fotogalériu

c) autobusom na planinu La Besurta – Forau d’Aiguallut – Refugio de la Rencllusa – La Besurta
dĺžka: cca 7 km / prevýšenie: cca 400 m
pozri fotogalériu

d) miesto ubytovania, Hospital de Benasque – Pileta del Turmo – sedlo Puerto de Benás, 2446m – Refuge de Vénasque (Francúzsko) – a späť
dĺžka: cca 11 km / prevýšenie: cca 900 m
pozri fotogalériu

e) autobusový výlet do Castillode de Loarre a Huesca – pozri fotogalériu

5. deň, 31. 8. – autobusom do Torly, Parque Nacional de Ordesa
miestnym autobusom z Torly do Pradery

a) Pradera, parkovisko – Refugio y mirador de Calcilarruego – Puente de Soaso – späť po trase GR 11 na Pradera, parkovisko
dĺžka: cca 7 km / prevýšenie: cca 600 m
pozri fotogalériu

b) Pradera, parkovisko – po trase GR 11 k Puente de Soaso – späť po trase GR 11 na Pradera, parkovisko
dĺžka: cca 7 km / prevýšenie: cca 100 m
pozri fotogalériu

6. deň, 1. 9 – presun autobusom do Andorry, cestou zastávka v doline Boí – pozri fotogalériu

7. deň, 2. 9., autobusom do Arinsalu
a) časť diaľkovej trasy GR 11: Arinsal – Refugi de Coma Pedrosa – Estany Negre – Pic de Comapedrosa, 2942 m (najvyšší vrch Andorry) a späť
dĺžka: cca 15,5 km / prevýšenie: cca 1360 m
pozri fotogalériu

b) časť diaľkovej trasy GR 11: Arinsal – Refugi de Coma Pedrosa – a späť
dĺžka: cca 7,5 km / prevýšenie: cca 650 m
pozri fotogalériu

c) lanovkou z la Massany na Pal, turistika okolo strediska Pal
dĺžka: cca 6 km / prevýšenie: cca 350 m

Po vystúpení z lanovky sa nám najviac páčili trasy na kopci oproti.

Začíname.

Výhľady máme na všetky strany.

Časť športovo-relaxačného areálu Pal.

Zaslúžený oddych.

8. deň, 3. 9., autobusom do Soldeu, Grau Roig, okruh Els Pessons
dĺžka: cca 11,5 km / prevýšenie: cca 550 m
presun do Barcelony
pozri fotogalériu

9. deň, 4. 9., prehliadka Barcelony – pozri fotogalériu

2. deň, trasa a) – fotogaléria

Obidve skupiny spoločne nastupujeme na trasu.

Otvorili sa výhľady a súčasne sme vkročili miestnym kravkám na pašu.

Pleso de Gorgutes.

Pohľad z hrebeňa do Francúzska.

Smerom na JZ sa ukázal už Pico de Aneto.

Stúpanie pod vrcholom.

Jožko sa blíži k vrcholu.

Pico Sacroux.

Samozrejme tradičné foto so zástavou.

Po zostupe na planine Palanques de l’Hospital. Pôvodne tu bola vojenská nemocnica, preto aj názov hotela je rovnakého mena.

hore

2. deň, trasa b) – fotogaléria

Vyšli sme z lesa a naskytol sa pohľad na náš hotel.

Mostík cez Cascada de Gorgutes.

Šťastne sme prekonali kľučkovanie medzi domácimi, ale niečo sa predsa len nalepilo na podrážky.

Náš cieľ – pleso Ibón de Gorgutes.

Ľubka nás prehovorila, aby sme sa ešte prešli až do sedla Puerto de la Glera. A Majka ukazuje, ktorým smerom.

Nebolo to ďaleko a neoľutovali sme. Bol krásny výhľad na francúzsku časť Pyrenejí.

Ibón de Gorgutes od sedla

Cestou hore sme si ho nevšimli, ale naspäť sme sa zastavili na Ibón de la Solana.

Skupina a) nás dobehla pri zostupe nad hranicou lesa.

Poľana pred hotelom a v pozadí záver doliny Benás.

hore

Benasque – fotogaléria

Na pešej zóne v Benasque.

Kamenná architektúra je v celom meste.

Interiér kostola.

My máme do mesta aj spoločenské oblečenie.

Na ochutnávke miestnych vín vo vinárni a tapaserii, ktorú vlastní španielsko-slovenský pár. Slovenka Ingrid aj so svojimi deťmi.

Po návrate do hotela sme si poprezerali skutočne netradičnú vyrezávanú z dreva výzdobu interiéru.

hore

Historické mestá – fotogaléria

Torrecuidad, svätyňa p. Márie, postavená v r. 1975 zakladateľom Opus Dei Josemaria Escrivom.

Alabastrový oltár.

Počúvame výklad indonézskeho kňaza.

Na nádvorí.

Detail podperných stĺpov. Vpravo na múre foto Josemariu Escrivá.

V kaplnke v podzemí.

Ochodza okolo nádvoria.

Pôvodná svätyňa na polostrove v meandroch rieky Vero.

Alquézar. Bývalá pevnosť, zachovalý stredoveký ráz. Na brale je hrad a Collegiata (univerzita?).

Smerujeme na hrad, …

… bohužiaľ bola obedná prestávka, nedostali sme sa :-((.

Celkový pohľad na Alquézar.

Barbastro, býčia aréna.

Momentka zo zápasu. Dlho nikto nevyhrával, diváci odišli. Zápas sa skončil nerozhodne a v primeranom zdraví.

Katedrála, bohužiaľ zatvorená. Sídlo biskupa. Narodil sa tu Josemaria Escrivá.

Na hlavnom námestí.

Alenka zvládla vyvádzanie býka bez ujmy. Karol bol ale pre istotu nablízku.

Podarilo sa nám nájsť jedinú otvorenú tavernu. Ochutnávka bola výborná.

hore

4. deň, trasa a) – fotogaléria

Ráno ešte za tmy sme vyrazili z hotela a kým nevyšlo slnko, svietili sme si čelovkami.

Práve vychádza slnko…

… a poskytne nám nezvyčajný pohľad na hrebeň. Nechodíme takto skoro ráno.

Cez skaliská.

Zanedlho sa nám ukázal aj náš cieľ – Pico de Aneto.

Na povrchu ľadovca bol miestami mäkký sneh, nohy sa viac zabárali. Martin nemal dostatočne dlhé hroty na mačkách a múdro sa rozhodol, že sa vráti.

Značka nebola, išli sme cez vyšliapané stopy a s vrcholom pred nami.

Skaly pod vrcholom.

Alenka na najťažšom úseku tesne pod vrcholom.

A sme na vrchole! Dobyli sme najvyšší bod ďalšieho významného európskeho pohoria.

Daška zostala tesne pod vrcholom.

Dole to už išlo ľahšie.

Fotka so zástavou bola pod vrcholom, aby sme ne nej boli všetci.

Opäť si pripíname mačky, vstupujeme na snehové pole.

Trochu oddychu na Refugio de la Renclusa. Nemôžeme sa dlho zdržať, vychladla by nám večera v hoteli.

hore

4. deň, trasa b) – fotogaléria

Nad chatou Rencllusa.

Meandre pri plese Rencllusa.

Na vrchole Pico de Paderna.

Po výstupe z chaty na sedlo de la Renclusa, schádzame na planinu Forau d’Aiguallut…

… planina za nami.

Ešte krátky zostup na La Besurtu na autobus.

hore

4. deň, trasa c) – fotogaléria

Skupiny b) a c) ráno nastupujeme do miestneho autobusu na La Besurtu..

Pri jednej z útulní.

Vodopády na rieke Ésera, s ktorou sme sa neustále stretávali a ktorá pramení niekde povyše. V strede hore nad ľadovcom je Pico de Aneto. Tento pohľad skupina a) nemohla zažiť :-))

Cestička cez planinu Forau dAiguallut viedla kvôli bažinám dookola.

Na najvyššom bode v sedle nad chatou Renclusa. Tu nás dobehli Zuzka s Monikou.

Zažili sme aj vrtuľník, pravdepodobne doniesol iba zásoby.

Vyhrievame sa pred chatou.

Miestne kočky vo Vladovom ruksaku.

Odchádzame.

Pred hotelom sme sa dohodli, že si zaslúžime …

… malú ochutnávku miestnych vín!

hore

4. deň, trasa d) – fotogaléria

Na odbočke z doliny Benás.

Pod sedlom už s ďalekými výhľadmi.

V sedle Puerto de Benás, na hranici s Francúzskom.

Trochu osvieženia v jednom z plies du Port.

Chata Refuge de Vénasque a jej …

… interiér.

Pri spiatočnej ceste sme už bez oblakov videli celú scenériu. Chata je vpravo, pri menšom plese.

hore

4. deň, e) Castillode de Loarre a Huesca – fotogaléria

čakáme na fotografie

hore

5. deň, trasa a) – fotogaléria

Torla, parkovisko a pokladňa pre miestne autobusy.

Stúpame na Refugio y mirador de Calcilarruego.

Na vyhliadke.

Rieka Arazas vytvorila veľmi slušný kaňon.

Schádzame do záveru kaňonu, kde …

… je sústava vodopádov.

Neprší, ale čo keby?

Na čapáku v reštaurácii na parkovisku v Pradere.

hore

5. deň, trasa b) – fotogaléria

Vidieť ako hlboký je kaňon.

Pozeráme na našu a) skupinu, kde asi ….

… môžu byť.

Bod obratu, záver kaňonu.

Obedujeme.

Jedno z pekných zákutí v Torle.

Kostol v Torle.

hore

6. deň, cesta do Andorry cez údolie Boí – fotogaléria

Odchádzame z hotela l’Hospital de Benasque.

Navštívili sme iba jedno mestečko v doline Boí – Taüll. Toto je románsky kostol Sant Climent.

Jeho interiér.

Premietali nám v ňom úžasnú svetelnú šou o začiatkoch kresťanstva.

Alenka si prezerá z veže okolie.

Pozreli sme si aj ďalší kostol – Santa Maria.

Andorra la Vella, blížime sa k hotelu Panorama.

Na prehliadke mesta. Za nami verejné kúpele.

Hlavná ulica.

Hodiny od Salvadora Dalího.

hore

7. deň, trasa a) – fotogaléria

Arinsal, parkovisko.

Prekvapenie – začiatok trasy ide cez tunel …

… a hneď za ním prvé stúpanie.

Pod chatou Comapedrosa.

Na chate sme si dali prvé občerstvenie.

Pohľad späť do údolia. Na vyvýšenine v strede vidieť chatu.

Nad plesami Negre a Dolné Negre.

Za plesami sa zjavil vrchol Comapedrosy.

Martin na čele ukazuje, že to už nemáme ďaleko.

Prví na vrchole.

Postupne sa aj dievčatá dostali hore.

Výhľad smerom na západ.

Trochu osvieženia sme tu dopriali našim nohám.

hore

7. deň, trasa b) – fotogaléria

Milá malá kotlina, kde sme si chvíľu posedeli. Hore je posledný prah pred chatou.

Na chate s domácimi.

Betka sa už aj skamarátila s chatárkou.

Vrchol Comapedrosy pod šípkou… Vpravo sedí mladý Španiel, ktorý nám povedal, že v Poprade mal dievča a pýtal sa nás ako je to v Tatrách s medveďmi :-)

… nám stačilo aj po chatu.

Odchádzame. Pod nami malebný záver doliny.

Relax vo výrivke a bazéne.

Pózovanie na streche hotela Panoráma. Kam sa na naše hrabú miestne!

hore

8. deň – fotogaléria

Veľké, hlavne, lyžiarske stredisko Grau Roig.

Pri prvom plese.

Na druhej strane je reštaurácia Pessons, kde končí okruh – náš cieľ.

Na ďalšom plese (celkove na okruhu ich bolo cca 17!) si chlapci chceli aj zaplávať, zistili, ale že nemajú plavky.

Konečná – reštaurácia Pessons. K autobusu ešte asi 25 min.

Cestou do Barcelony sme prechádzali okolo Montseratu.

Podvečerné plávanie v mori. Niektorí však dali prednosť večernej Barcelone.

hore

9. deň – Barcelona – fotogaléria

Pred hotelom Sidorme, už zbalení odchádzame na prehliadku Barcelony.

Malé poďakovanie nášmu spoľahlivému šoférovi Carmelovi Troyanovi.

Múzeum Katalánska z Placa d’Espanya.

Vstupná brána do Olympijského štadióna.

Kuk na štadión.

Na prednádvorí hradu Montjuic.

Pohľad na SV.

Originálny mostík.

Neuveriteľná Sagrada Familia

Dva najznámejšie domy Gaudího – La Pedrera a …

… Casa Batló.

Aj iné domy sú zaujímavé.

Priečelie Palau de la Música Catalana.

Nádherný secesný interiér. Aj nám zahrali.

Katedrála.

Mišo a Martin v olympijskom prístave. Vzadu Montjuic.

Barcelona, letisková hala. Tu končí naše turisticko-poznávacie pyrenejské putovanie.

hore

Cykloturistika: k Mohyle M. R. Štefánika, 6. 8. 2016

Garant: Lovásik

Trasa: Rača – Jurský Šúr – Mohyla M. R. Štefánika – Ivanka pri Dunaji – Triblavina – Čierna voda – Rača / Pezinok
dĺžka: cca 43 km

Novo zrekonštruovaná kaplnka na rozhraní Jurského Šúru a Panónskeho hája. Postavili ju nemeckí a maďarskí občania, ktorí boli internovaní v neďalekých budovách Biologického ústavu Prírodovedeckej fakulty UK pred ich odsunom. Budovy pôvodne postavili pre vojenských zajatcov, ktorí kopali Šúrsky kanál.

Pred Mohylou stále chýbajú tepané reťaze. Boli sme iba dvaja, nočný dážď a vietor asi vystrašila ostatných.

Grassalkovičov palác v Ivanke.

Málo zverejňovaná aktivita zo Štúrovho života. Obrenovič kúpil kaštieľ po vymretí rodu Grasalkovič a v lete 1848 prispel značnou finančnou sumou na výzbroj slovenských dobrovoľníkov, ktorí sa organizovali vo Viedni.

Zo Smoleníc do Smoleníc, 24.7.2016

Garant: Gönczöl

Trasa: Smolenice – (m+z) Čertov žľab – (m) Brezinky – Ostrý kameň – Záruby – Čertov žľab – (m) Smolenický zámok a autobusovú zastávku v Smoleniciach.

dĺžka: cca 16,1 km / prevýšenie: 880 m / klesanie: 880 m

Na Zárubách. Spočiatku bolo zamračené, po daždi. Škoda, že nás bolo tak málo, hoci išlo o mimoplánovanú turistiku.

Park v Smoleniciach.

Takmer selfie.

Keď sa vyčasilo, mali sme ďaleké výhľady.

Dachstein, Rakúsko, 2. – 5. 7. 2016

Garanti: Betka a Mišo Čulenovci

1. deň, 2. 7.
Cesta do Altaussee, prehliadka soľnej bane Salzwelten / Bad Aussee, prechádzka po kúpeľnom mestečku
Pozri fotogalériu

2. deň, 3. 7.
Poznávanie Hallstattu
Pozri fotogalériu

Presun autobusom do Gossau, turistika:
– trasa a) : Vorderer Gosausee (937m) – Hinterer Gosausee (1184m) a späť
dĺžka: cca 12 km / prevýšenie: cca 250 m
Pozri fotogalériu

– trasa b) : lanovkou na planinu Zwieselalm – nepomenovaný vrch – vyhliadka na Zwieselalmhütte a späť // časť trasy okolo Vorderer Gosausee
dĺžka: cca 5 km / prevýšenie: cca 150 m
Pozri fotogalériu

– večera pre „Gruppe Culen“
Pozri fotogalériu

3. deň, 4. 7.
autobusom do Obertraunu, lanovkou na Hoher Krippenstein

a) lanovkou dole na Gjaidalm – Gjaidalmhütte – Taubenkar – Simonyhütte, 2205m a späť k lanovke
dĺžka: cca 14 km / prevýšenie: cca 620 m
Pozri fotogalériu

b) Hoher Krippenstein – vyhliadka 5 fingers a späť // Karstlehrpfad (náučný chodník krasovým územím): Hoher Krippenstein – Heilbronner Kreuz – Gjaidalmhütte – dolná stanica lanovky
dĺžka: cca 12 km / prevýšenie: cca 250 m / klesanie: cca 500 m
pozri fotogalériu

– večera na grile v Pfannerhütte – pozri fotogalériu

4. deň, 5. 7.
autobusom na planinu Tauplitzalm

a) parkovisko Hollhaus – Marburger Hütte – ferata Gamsblick – Hollhaus
dĺžka: cca 6 km / prevýšenie: cca 350 m
Pozri fotogalériu

b) parkovisko Hollhaus – Cesta šiestich plies (Kraller See, Großsee, Märchensee, Tauplitzsee, Steirersee) – Hollhaus (na Schwarzensee sme sa už nedostali – cesta domov)
dĺžka: cca 9 km / prevýšenie: cca 250 m
Pozri fotogalériu

1. deň, Soľná baňa – fotogaléria

Vstupná budova soľnej bane – múzea a darčekovej predajne.

Za nami Rehkogel, takmer 1300m.

Obliekli nás do bielych rovnošiat a …

… pred vstupom do bane nám premietli históriu vzniku soli a bane.

Občas v štôlni niekto ochutnal stenu, aby sa presvedčil, či je naozaj slaná :-)

Počúvame výklad technológie výroby a spracovania soli.

Do nižšieho revíru sme sa dostali šmykľavkou.

V jednej zo sál bol oltár s obrazom p. Márie a aj ďalšie obrazy. Stála teplota a vlhkosť udržujú obrazy v neporušenom stave.

Počas vojny tu boli uschované umelecké diela, čo nakradli Nemci. Bomba bola pripravená na zničenie vchodov do bane, aby sa nikto nikdy nezmocnil tých umeleckých diel. Baníkom to ale nedalo, prečo sa nosí mramor do bane, otvorili bedne , našli bomby a baňu a diela zachránili.

A tu sme celé „nemocničné“ oddelenie.

V Bad Aussee.

Nad sútokom dvoch potokov je vyhliadka v tvare znaku mercedes.

V kúpeľnom parku.

hore

2. deň, Hallstatt – fotogaléria

Mišo ešte v autobuse rozdal noty a text k „Malému stanu“ a autobus sa učil spievať!

Hlavná ulica v Hallstatte.

Maličký cintorín pred kostolom. Keď nebolo miesto na hroby, staré sa exhumovali a kosti sa uložili do kostnice …

… teda sem. Miestnou raritou sú maľované lebky s menami.

Blížime sa na námestie.

Jeho horná časť.

Vodopád nad mestom.

A tu aká pohodička vládne!

Pri pomníku „neznámeho baníka“.

Koniec prechádzkam, ide sa na turistiku.

hore

2. deň, trasa a) – fotogaléria

Začíname na Vorderer Gosausee. V pozadí skupina Dachsteinu.

Cestou radíme a držíme palce feratistom.

Avenue medzi dvomi plesami.

Medzi veľkými jazerami je maličké Gosaulacke. Prekvapila nás malá žabka.

Blížime sa k Hinterer Gosausee.

Chata Holzmeisteralm bola v prevádzke.

Typická drevenica.

Cestou späť sme sa zastavili pri vodopáde Launigg Fall.

Tri jazerné víly si vyšli na breh.

hore

2. deň, trasa b) – fotogaléria

Vyhliadka do doliny gosauských plies.

Pod nami je Vorderer Gosausee.

Pod Sonnenhütte sme stretli pasúce sa kravičky. Za nami je Kleiner Donnerkogel na ktorom začína ferata až na Hoher Dachstein.

Smerom na nepomenovaný vrchol zase túliace sa kone.

Vystúpili sme rovnako ako v r. 1888 aj cisár Franz Josef!

Planina Zwieselalm nám pripomínala Veliku Planinu v Kamniškej Bistrici v Slovinsku.

Po náročnom zostupe lanovkou si vychutnávame pohľad na Vorderer Gosausee.

Ešte sme stihli aj prechádzku popri jazere.

Stretnutie s prvou skupinou z trasy a).

hore

2. deň, večera – fotogaléria

Tak toto sme ešte nikdy nemali, že nám vybavili stoly s označením skupiny menom garanta.

Všetci na večeri v Seebacherhofe.

Žeby pusa pre fotografa?

Mišo počas informácie, čo zajtra, aj názorne ukazuje, že pôjdeme na západ.

hore

3. deň, trasa a) – fotogaléria

Po prevoze lanovkami „hore – dole“ prechádzame okolo chaty Gjaidalm, kde sme zmätení a nevieme nájsť značku. Miestni nás usmernia.

V chate sme sa krátko občerstvili a teraz počúvame inštrukcie garanta (mimo záberu :-))

Zo začiatku sme boli celkom nahusto a hodili reč každý s každým.

Konečne vidno náznak Simonyhütte na vysokom brale.

V lete žeby guľovačka?

Nedá sa nefotiť za každým rohom, keď vidno chatu nadosah a vypínajúcu sa homoľu.

Dachstein nadosah, niektorí mali ambíciu zvoliť strmšiu a údajne kratšiu cestu nazad, iní stavili na istotu a vrátili sa rovnako ako prišli. Paradoxne do cieľa prišli zarovno s garantom akože z dlhšej cesty, hoci v rámci možností „hnali“, dúfajúc, že stihnú päť prstov. Nestihli.

Chata bola otvorená, bola možnosť niečo zjesť a zohriať sa.

Pred chatou, vo výške 2203 m, je čerstvo .., ako ktorým.

Skupinky sa rozdeľujú. Jedni ako prišli, druhí skúšajú tŕnistejšiu cestu, dúfajúc, že kratšiu.

Dachsteinkapelle nad chatou. Niektorým bolo ľúto, že ju nevideli. Tí, čo išli druhou cestou, mali to šťastie aspoň ju zhliadnuť. Obchádzame skupinku školiacich sa feratistov.

Posledné zábery tak blízko Dachsteinu, v nezabúdkovom poli, aby sme nezabudli… A Dachstein nie a nie sa úplne odkryť.

Deväť statočných (s fotografom) trochu blúdilo v kamenistom poli, keďže Rakúšania značia všetky smery jednotne červenou..a číslo trasy nikde..Nakoniec sme predsa len trafili trasu „nosičov“, ktorá nás doviedla k lanovke.

Ženieme sa ostošesť na lanovku, ale odfotiť a napiť sa ešte stíhame.

Posledná oddychovka kochajúc sa skalnatými výhľadmi.

hore

3. deň, trasa b) – fotogaléria

Dolná stanica lanovky v Obertraune.

Výhľad na Dachstein.

Na vrchole Hoher Krippensteinu je malý kostolík a vyhliadka v tvare lode s obrazmi a vzdialenosťami miest v Európe. Vyhliadka 5 fingers je vzdialená asi 1 km nižšie.

Dievčatá oddychujú, slnia sa a zabávajú. Dole je Jazero Hallstatt a samotné mesto je medzi Betkou a Majkou.

Na vrcholovej vyhliadke.

Vlado fotografuje začiatok trasy b) – chodník v strede kopca.

Miestny pilot na rogale chcel so Stanom zletieť dole, ale Stano odmietol a ako správny turista si to radšej odšľapal.

Jeden z odvážnych už letí… Pristávali na lúke v Hallstatte.

Vyhliadka 5 fingers. Hallstatt je bližšie k okraju fotografie.

Dvaja Vladovia a dva orly nad nimi.

Plechový žralok ako symbol druhohorného mora, ktoré tu bolo pred 80,12345 miliónmi rokov :-).

Neočakávene sme museli prekonať snehové pole!

Pri Heilbronner Kreuzi sa naša trasa stáča a pokračuje k dolnej stanici lanovky. Boli by sme sa zapísali do knihy, ale nedala sa otvoriť schránka.

V pozadí bývalé kasárne. Omylom sme budovu považovali za Gjaidalmhütte.

Až skoro po hodine sme prišli k nej.

Pivečko chutilo! (Slovo Gjaid je v miestnom dialekte poľovačka.)

Na parkovisku pri dolnej stanici lanovky na Krippenstein, čakáme a počítame našich z trasy a).

My dve a Kristián sme opustili pod Krippensteinom trasu b) a vybrali sme sa do Hallstattu. Tu čakáme, či pristane nejaký schopný rogalista…

… no nepristál, tak sme schladili naše nádeje vo vodách plesa.

A potom nás Kristián takto previezol.

Turistika takmer nebola, tak si takto trochu vybíjame energiu.

hore

3. deň, večera na grile, opäť pre „Gruppe Culen“ – fotogaléria (škoda, že bolo chladno, museli sme sedieť vo vnútri)

Čakáme na povel …

…

Prví už pri misách. Všetko bolo chutné – rôzne druhy mäsa, zemiačky pečené v alobale, čalamády, omáčky, pečivo,… – no skrátka všetko ako sa patrí

Alenka si posťažovala, že nestihla už zájsť na vyhliadku 5 fingers. Tak jej ju Vlado trochu priblížil.

Medzitým Peťo skúša ako sme pripravení na „Malý stan“. Pripravení sme boli dobre :-)) – pozri video pod galériou obrázkov.

Po večeri začala súťaž v zatĺkaní klincov úzkou stranou kladiva.

Vždy súťažili dvaja.

A celkovým víťazom sa stáva —— Dáša!

Video „Mám malý stan“ 427

hore

4. deň, trasa a) – fotogaléria

Feratisti pripravení vyraziť, aj keď to tak nevyzerá. Všetci za jedného, jeden za všetkých – keďže na feratu sme mali dovolené ísť minimálne traja a viac sa nás ani nenazbieralo.

Vidno už vpravo Sturzhahn (spadnutý kohútí hrebienok), 2028 m, ale nevidno ešte vľavo Traweng.

Pár metrov vyššie už vidno neuveriteľnú scenériu oboch krásavcov.

Traweng akoby rakúsky Kriváň s opačným sklonom.

Majestátny náprotivok Trawengu bude našim výškomerom pri stúpaní po ferrate.

Pred jaskyňou možno najdlhšia hojdačka v Európe …

Prvý oddych, aj to nalepený na stene.

Prvých 50 výškových metrov za nami.

Miss Gamsblick so Steirersee.

Zaslúžené foto, za nami „výškomer“ a nádherná JZ časť pohoria Totes Gebirge.

Zaslúžený spoločný vrchol celej našej zostavy po 1 1/2 hodinovej dosť náročnej ferate.

A teraz rýchlo dole cez strmý žľab s kameňmi a sutinou.

Pod nami Tauplitzalm, Dachstein vpravo stále v oblakoch. Z toho smeru sme prišli tam sa aj vraciame.

Konečne sa nám v diaľke ukázal ľadovec aj s Hoher Dachsteinom, 2996 m.

Garant spokojný, že nás vidí živých, zdravých a načas nám gratuluje po zdolaní Trawengu. To netuší, že sme sa vzdali aj obeda s výhľadom na Totes Gebirge, len aby sme prišli včas.

hore

4. deň, trasa b) – fotogaléria

Odchádzame. Väčšia časť bývala tu.

Menšia časť bola ubytovaná v hoteli Sonnenuhr.

Nad parkoviskom sa nám konečne ukázal Dachstein.

Garanti Betka a Mišo majú už spokojný úsmev, akcia sa vydarila.

Pri Kraller See.

Nad Großsee.

Úbočím Schneiderkogelu schádzame k plesu.

Vľavo, pár metrov, je Märchensee. Nakukli sme, je malinké, zarastené až po breh a málo fotogenické.

Na Tauplitzsee sme aj my márne hľadali poklad z čias 2. sv. vojny.

Detto.

Vysoko nad Steirersee.

Hore v údolí sa nachádza Schwarzensee. Nebolo času sa tam prejsť :-(

Rakúske kravky neodmietli nežné dievčenské slovenské pohladenie.

Dole v Trawenghütte.

Planina Tauplitzalm.

BJATEK dnes – v popredí, Vľavo BJATEK o 20 rokov.

Cestou späť sme sa zastavili v tej správnej chate, podľa mena. Keď sa majiteľka dozvedela, že sme boli ubytovaní u rodiny Seebacher, doniesla nám malú štamperlíkovú pozornosť.

A my sme výdatne poobedovali v Hollhase.

Vršatské bradlá, 18. 6. 2016

Garanti: Iskra, Cabadajová

Turistická trasa: Krivoklát – horáreň Chrastková – hrad Vršatec – Chmelová – Červený Kameň – Lednica

dĺžka: cca 20,2 km / prevýšenie: 1060 m / klesanie: 1030 m
cca 14,8 km / prevýšenie: 700 m / klesanie: 700 m – tí, čo skončili v Červenom Kameni

Krivoklát, vstup do Tiesňavy. // Túto trasu sme prešli v opačnom smere už pred 13 rokmi, porovnaj: http://staryweb.bjatek.sk/images/gallery/2003/17/17.htm

Krivoklátske lúky a v pozadí prvé bradlo.

Na posede a zároveň vyhliadke smerom na Krivoklát.

Horáreň Chrastková. Pôvodne rekreačné sídlo Demokratickej strany v medzivojnovom období. Na už neexistujúcom majeri povyše horárne, absolvoval klimatický pobyt Hugolín Gavlovič.

Altánok pri horárni Chrastková.

Vedľa chodníka v časti Diel má pristavenú maringotku „horal“ Vlado, ktorý nás so Stanom ponúkol pivom a štamperlíkom borovičky.

Takto má zútulnený interiér!

Pohľad od Bieleho vrchu na vršatské hradné bradlo. Vidieť strechu chaty Vršatec.

Nad chatou Vršatec.

Jedno z bradiel pod hradom Vršatec.

Cez okno hradu vidieť lúku na Dieli.

Vrchol Chmeľovej …

… a výhľad z nej.

Lúka nad Červeným Kameňom. Bradlo v pozadí.

Chutný prameň pri žltej, klesáme do Červeného Kameňa.

Pri poslednom stúpaní do Červenokamenského sedla.

Lúčno-skalnatou krajinou schádzame do Lednice. Vierka a Lednické bradlo.

Duško ako grand zaplatil miestny autobus pre skupinku, ktorá už nešla do Lednice. Pre nás prišiel náš bus do Tuchyne, kde vznikla skoro družba medzi domácimi a nami …

Brno a okolie, 28. – 29. 5. 2016

Garanti: Barillová, Slovák

28. 5. 2016
a) Modrohorské kolečko: Velké Pavlovice – vyhlídka Pajerl – Puclejty – Nemčičky – rozhľadňa, Kraví hora – Kraví Hora – Bořetice – Velké Pavlovice
dĺžka: 15 km / prevýšenie: 380 m

Nad V. Pavlovicami, už vo vinohrade, je ulica rodinných domov v štýle vínnych pivníc.

Vyhliadka Pajerl.

Pohľad späť na VP.

Za nami Pavlovské vrchy a Děvín.

Pri jednom z info panelov náučného chodníka.

Kaplička sv. Antonína na Obecní vinařské stezke nad Nemčičkami.

Prechádzame cez Němčičky. Miestna krčma zatvorená …

… ale na konci (dlheeej) dediny bol, na šťastie, otvorený bufet pri tobogane.

Rozhľadňa Kraví hora.

Vinohrady všade dookola.

Prvé otvorené pivnice v Kraví Hore.

Niektorí sme mali objednanú večeru museli sme sa vrátiť do penziónu. Zatiaľ čakáme, túlime sa, ale…

… keď priniesli sviečkovú, skončilo ťuťu-muťu!

Po večeri sme sa ešte vrátili na Kraví Horu.

Po ochutnávke v poslednej pivnici.

Naše veľvyslanectvo.

Všetci sme sa po turistike a vínnej ceste zišli v unimobunkách u Hiclü.

b) Den otevřených sklepů pod Kraví Horou

Tak kde začneme?

Cestou – necestou za dobrým vínkom.

Ochutnávači si pochvaľujú.

Netradičné nádvorie v Bořeticiach.

Ochutnávka v plnom prúde.

Škoda, že väčšina vstupov do pivníc nebola podobne zdobená.

Dobre, že sú tu tie opory.

Vychádzame z Kraví republiky.

29. 5. 2016
a) Líšeň – Mariánske údolí MHD – Horákovská myslivna (č) – Mokerská myslivna (č) – Hostenické propadání (č) – Ochozská jeskyně rozc. (ž) – Kapráluv mlýn (Horní mlýn) (m) – Líšeň – Mariánske údolí MHD
dĺžka: 16 km / prevýšenie: 100 m + 2 km ešte na Hádek

Pred odchodom z Penziónu U Hiclů.

Pri Horákovskej myslivne.

Kaplnka P. Márie na Horákove z 30. rokov 20. stor. Pôvodne bola postavená z brezového dreva.

Konečne pivo na ranči U jelena. Horní mlýn bol zatvorený – upratovali po svadbe.

Hostěnické propadání.

Žiaľ kvôli vandalom zatvorili Ochozskú jaskyňu.

b) prehliadka Jurkovičovej vily, vily Tugendhat a voľný program v Brne

Nádvorie Jurkovičovej vily.

Hala – centrálna miestnosť vily. Niektoré nábytky sú pôvodné, iné repliky.

Miestnosť príležitostných výstav. Tu sa k nám pripojil aj Vlado s rodinou.

Vila Tugendhat.

Po občerstvení sme sa vydali na prehliadku mesta…

Katedrála Sv. Petra a Pavla – známa tiež ako Petrov.

Pohľad z veže Katedrály Sv. Petra a Pavla.

Brána do Spilberku.

V pozadí ulička plná schodov vedúca k Vile Tugendhat.

Najstarší mestský park v ČR – Lužánky.

Zvláštne vyzerajúci Brnenský orloj na Nám. Svobody.

Vila Low Beer.

Eisenerz, Rakúsko, 6. – 8. 5. 2016

Garanti: Krippel, Cabadajová

1. deň, 7. 5.
a) Enstálske Alpy: Ferrata ”C“ Tieflimauer, Gstatterboden 577 m – Ennstaler Hütte 1544 m (3h) – ferrata ”C” Tieflimauer 1820 m (2h) – Ennstaller Hütte 1544 m (1h) – Gasthaus Schnabl 550 m (2,5h)
čas: 8,5h / prevýšenie: 1243m / klesanie: 1270 m
Pozri fotogalériu

b) Enstálske Alpy: Klasicky Tieflimauer, Gstatterboden 577 m – Ennstaler Hütte 1544 m (3h) – Tieflimauer 1820 m (1,5h) – Ennstaller Hütte 1544 m (1h) – Gasthaus Schnabl 550 m (2,5 h)
čas: 8h / prevýšenie: 1243m / klesanie: 1270 m
Pozri fotogalériu

c) Enstálske Alpy: Gstatterboden 577 m – Ennstaler Hütte 1544 m (3h) – Gasthaus Schnabl
550 m (2,5 h)
čas: 5,5h / prevýšenie: 967 m / klesanie: 994 m
Pozri fotogalériu

d) Prehliadka knižnice a múzeí benediktínskeho klášora v Admonte;
Admont radnica (640 m) – Siegl – Schloss Röthelstein (832 m) – Kreuzberg –
Admont, Oberhall (640 m)
Dĺžka: cca 7 km, prevýšenie: cca 200 m
Pozri fotogalériu

2. deň, 8. 5.
a) NP Gesäuse, Eisenerz 736 m n.m. – Ferrata Pfaffenstein 1871 m n.m. (3,5 h) – Leopoldsteinersee 628 m n.m.
čas: 6h / prevýšenie: 1135 m / klesanie: 1243 m
Pozri fotogalériu

b) NP Gesäuse, Eisenerz 736 m n.m. – Markus-steig – Leopoldsteinersee 628 m n.m.
čas: 4,5h / prevýšenie: 1135 m / klesanie: 1243 m
Pozri fotogalériu

c) Mesto Eisenerz a okolie – Leopoldsteinersee 628 m n.m.
čas: 4h / prevýšenie: 300 m / klesanie: 320 m
Pozri fotogalériu

1. deň, a) trasa – fotogaléria

Na začiatku všetci spolu.

Výhľad na kopce, vieme čo nás čaká.

Cieľ pred nami a ide sa!

Slniečko, výhľad na Alpy a krása.

Odchod z Ennstaler Hütte (1544); čaká nás krátky zostup a potom ferata na Tieflimauer – ten tmavý v pozadí.

„Skywalk“ pri chate. Pred rozdelením skupín.

Časť feratistov na krátkej zastávke pod farebným skalným oknom.

Fotíme sa navzájom.

Prvá polovica feratistov vo výstroji pred nástupom na stenu

Nalepení na stene, pricviknutí na lane :-)

Pripravení a môžeme začať.

Prví traja na skalnej stene.

Had Bjatek ferratistov.

Na nižšom z vrcholov Tieflimaueru (cca 1790)

Vrchol Tieflimaueru (1820 m n.m.) cesta trošku cez snehové polia ale úspešne hore.

Všetci desiati pekne v zástupe zostupujeme cez dosť naklonené snehové pole, jedno z viacerých.

hore

1. deň, b) trasa – fotogaléria

Gstatterboden.

Karol ukazuje skupine b), kadiaľ budú schádzať vrcholu.

Peťo obetavo prešľapáva snehové polia.

Pomaly začíname stúpať.

Ennstaler hütte bola ešte zatvorená.

Z terasy pred ňou sú nádherné výhľady.

Na zostupe nás chytila krátka búrka, ale schovali sme sa pod prístrešok, ktorý sa nám práve pritrafil.

Aj reštaurácia Schnabl bola zatvorená :-( , ale …

… voda tiekla.

hore

1. deň, c) trasa – fotogaléria

hore

1. deň, d) trasa – fotogaléria

Naše ubytovanie v Eisenerzi.

Admont, radnica.

Záhrada benediktínskeho kláštora.

Na prehliadke cirkevnej knižnice, najväčšej na svete.

V strede knižnice po stranách stoja štyri alegorické sochy.

Detail čerta na jednej zo sôch. Zapisoval hriechy mladého muža, na ktorého boku visí. Andrej poznamenal, že má ohňovzdorné okuliare, aby sa mu nerozpustili v pekle :-)

Tajné dvere, ktorými sa chodí do hornej časti knižnice.

Jedna z vystavených kolorovaných kníh.

Malé krušpánové bludisko.

Začiatok trasy viedol ulicami Admontu, …

… ale s peknými výhľadmi.

Admont

Na nádvorí zámku Röthelstein, sme si v chládku dali zaslúžené pivo.

Vééééééľmi nenápadný smerovník dole do mesta!

Pred odchodom autobusu.

Zaujímavé slnečné hodiny v Admonte.

hore

2. deň, a) trasa – fotogaléria

Feratisti pripravení vyraziť.

Nad Eisenerzom. Dole v pozadí Erzberg a vyťažené sloje železnej rudy.

Pózovanie skalných turistov.

Začiatok feraty.

Katkin úsmev – to najhoršie máme za sebou!

Pomerne dlhý úsek na vznik fóbie :-)

Pohľad vraha pri pohľade na nekonečné stúpanie.

Kto ma pozná zozadu?

Strmé snehové polia bez mačiek a cepínu radosť sama o sebe.

Posledné metre na vrchol, vrcholovka a obed na dosah ruky.

Vrchol Pfaffensteinu (1871 m.n.n. ). Miško zničený ale šťastný.

Výhľady z Pfaffensteinu na nezaplatenie, stálo to za to !

Celú cestu nás sprevádzajú krásne výhľady na Leopoldsteiner See.

Zaslúžené pivo pri jazere.

Schádzame druhou stranou.

hore

2. deň, b) trasa – fotogaléria

Renátka s úsmevom. Nabudúce na ferraty!

A tu sa pripravuje na prechod snehového poľa, pretože sa dostala mimo vytýčenú trasu.

Pre nás vrcholová fotka, vyššie sme už nešli, pretože chýbal smerovník a vyznačená trasa. A už len dole. Vľavo pod nami Leopoldsteinersee.

Konečne aj Jožko, ako PG, na fotke.

Aj nám vyhladlo po výstupe.

hore

2. deň, c) trasa – fotogaléria

Výhľad na červenosfarbené terasy obrovskej povrchovej bane, po ktorej jazdia gigantické nákladné autá.

Koleso obrovského auta Haully, ktorého priemer je 260 cm.

Auto váži 55 ton.

Po vyfasovaní prilieb nás vláčikom dopravili do podzemnej časti bane.

Na takom aute sme sa ešte nikdy neviezli!

Vchod do podzemia

Aj sme si zašoferovali.

Mestské múzeum v Eisenerzi.

Opevnený kostol Sv. Oswalda.

Schody vedúce ku kostolu.

Výhľad na Pfaffenstein z nádvoria kostola. a) skupinu ešte nevidieť.

Schichtturm. Strážna veža zo 16. st. Slúžila na sledovanie požiarov a povodní. Pri ich spozorovaní sa v horných oknách objavilo buď červené alebo modré svetlo.